Foto: Aston Martin
Aston Martin to nemal na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov ľahké. Ropná kríza ho takmer položila na kolená. Pôvodný majiteľ spoločnosť David Brown Ltd. sa značky zbavil a s ňou aj značky Lagonda, ktorá patrila do portfólia od roku 1947. Ani novému vlastníkovi, konzorciu Company Developments, na čele s Williamom Wilsonom, sa nepodarilo udržať spoločnosť zameranú na výkonné, luxusné a najmä extrémne smädné autá udržať v chode. Do hry sa vtedy zapojil americko-kanadský kapitál v podobe podnikateľov Petra Spragua a Georgea Mindena.
Foto: Aston Martin
Tí ale neprišli iba do umierajúcej firmy. V ponuke bol Aston Martin V8 a na rysovacích doskách rozpracovaný projekt luxusného štvordverového sedanu. Novinka mala nadviazať na legendárnu Lagondu Rapide s karosériou navrhnutou talianskou karosárňou Touring. Nemala dlhý život. Z liniek schádzala od roku 1961 do roku 1964. Najmä z dôvodu vysokej ceny sa pre ňu rozhodlo len 55 zákazníkov. Napokon, každý exemplár vyrábal Aston výlučne na zákazku. Neúspešný bol aj 4-dverový Aston DBS V8. Z neho vzniklo do pádu značky v rokoch 1974 a 1975 len sedem exemplárov.
Foto: Aston Martin
Limuzíny s logom AM sa teda neosvedčili, zato v novej Lagonde videli vlastníci spásu. Projekt mal zelenú, k dispozícii bol dostatočný rozpočet, takže práce napredovali rýchlym tempom. A tak už v roku 1976 šokoval Aston Martin celý automobilový svet novou Lagondou. Nepredstavil ju však na autosalóne. To by bolo príliš prozaické, keďže išlo o reinkarnáciu slávneho loga po dvanástich rokoch. Premiéra prebehla za účasti VIP hostí v luxusnej reštaurácii The Bell In v Aston Clintone. Až v roku 1977 putovala novinka na londýnsky autosalón. Ani v jednom prípade nebolo však auto ešte úplne dokončené.
Tradícia v novom šate
Nič to, už prvý pohľad naznačoval, že ide o čosi vskutku výnimočné. Luxusná limuzína totiž zbúrala konvencie, čo bolo v tom čase v britských konzervatívnych vodách prémiových limuzín čosi ako rebélia. Svetu moderného dizajnu už dávno nevládli obliny a barokové krivky. Talianske karosárne, udávajúce tón, naordinovali v sedemdesiatych rokoch automobilovej móde ostré línie. Lenže William Towns, ktorý stál za dizajnom Lagondy, nebol Talian. I tak išiel ešte ďalej. Navrhol extrémne hranatú a plochú karosériu v štýle, ktorému hovorili v Gaydone „folded paper, teda preložený papier.
Foto: Aston Martin
Prvý hlinený model v mierke 1 : 4 mal Towns hotový v januári 1975. Tri mesiace nato vznikla drevená maketa v reálnej veľkosti. To, čo bolo na pôvodnej Lagonde Rapide vertikálne, otočil šéf dizajnu horizontálne. Lagonda mala uzučkú masku či klinovitý profil s nízkou strechou, ktorá sa vznášala nad asfaltom len vo výške 1 302 mm. To bolo najmenej zo všetkých sériových 4-dverových áut. Závan budúcnosti priniesli výklopné predné svetlá. Proporcie však ostali prísne britské. Pomohol najmä gigantický formát. Lagonda merala na dĺžku 5 238 mm a na šírku 1 816 mm. Rázvor náprav mal takmer tri metre, presne 2 915 mm.
Foto: Aston Martin
Len tak sa podarilo vytvoriť dostatočne priestranný interiér, dostať predné kolesá čo najviac pred kabínu a dodržať princíp dlhej prednej kapoty a dlhého zadného previsu. Všetko to okorenil aristokraticky široký zadný stĺpik. Karoséria ale nemala samonosnú konštrukciu. Hmotnosť oceľového rámu a rúrkovej konštrukcie redukovali ľahké hliníkové vonkajšie panely. Takže Lagonda predbehla Audi s jeho konceptom ASF o dobrých dvadsať rokov. I tak bol tento obor „ťažkou váhou“. Výrobca udávala 1 730 kg, lenže podľa iných zdrojov to bolo až 2,1 tony.
Technický základ z kupé V8
Ako technický základ využila Lagonda Aston Martin V8, lenže nie všetko. Predné kolesá niesli priečne lichobežníkové ramená odlišnej dĺžky, odpružené vinutými pružinami, skrutné stabilizátory a teleskopické tlmiče. Vzadu síce kraľovala tuhá náprava, ale nie celkom obyčajná. Konštrukcia DeDion s dvojicou pozdĺžnych ramien spájala vďaka oddelenej rozvodovke a diferenciálu výhody nemenného rozchodu a nízkej hmotnosti neodpružených hmôt, typickej pre nezávislé zavesenie. Eliminácii náklonov pomáhal Wattov priamovod. Svetlú výšku udržiavali hydropneumatické tlmiče japonskej spoločnosti Koni.
Foto: Aston Martin
S veľkou hmotnosťou bojovali kotúčové brzdy Girling s priemerom 273, respektíve 263 mm, mimochodom, už v tom čase ventilované. Tie zadné boli umiestnené priamo pri diferenciáli, čo opäť znížilo zotrvačnosť kolies. Ubrzdiť tento kolos bola hračka vďaka dvojitému posilňovaču. Motor síce pochádzal zo staršieho Aston Martinu V8, ale už v tom čase mal moderný rozvod DOHC a tiež hliníkové hlavy a kľukovú skriňu. Kľukový hriadeľ podopieralo päť ložísk. Tento vidlicový agregát s uhlom rozovretia 90° dával z objemu 5 314 ccm pri 5 000 otáčkach za minútu na tie časy úžasných 209 kW, teda 284 koní. Palivo mu dodávali štyri karburátory Weber. Hanbiť sa nemusel ani za krútiaci moment, ktorý vrcholí hodnotou 408 Nm pri 3 000 otáčkach.
Foto: Aston Martin
Chýbať nemohla automatická prevodovka. Tú si Lagonda požičala od Chrysleru. Išlo o klasický 3-stupňový automat Torquefilite s hydrodynamickým meničom, v tom čase nič nezvyčajné. Pochopiteľne, táto sústava si pýtala poriadne dávky paliva, na sto kilometrov ubudlo z nádrže minimálne 16, ale skôr 25 litrov benzínu. A tak iste neprekvapí, že britský aristokratický koráb si ich so sebou vozil až 127. Lenže posádke ponúkal aj slušnú dynamiku. Na stovku šprintovala Lagonda za deväť sekúnd a dosiahla maximálnu rýchlosť 230 km/h. To boli v tých časoch presvedčivé čísla aj pre tých, ktorým sa zdal dizajn Lagondy príliš futuristický. Pravdou však je, že Aston pôvodne počítal s výkonom až 275 kW a akceleráciou za 7,5 sekundy.
Miesto ručičiek čísla, miesto tlačidiel senzory
Interiér predstavoval kapitolu samú osebe. Ponúkal úžasný luxus umocnený záplavou kože Conilly a lešteného orechového dreva. Automatická klimatizácia sa nezmestila do motorového priestoru. Namontovali ju tam, kde bežne tróni schránka pred spolujazdcom. Veľa miesta na odkladacie priestory sa teda nenašlo. Nechýbalo elektrické ovládanie predných okien (zadné boli pevné), ani predných sedadiel, dokonca s pamäťou. Nastaviť ste mohli aj operadlá zadných sedadiel. To bola výhoda, pretože nízka strecha so sériovým panoramatickým oknom trochu prekážala. A športový esprit uberal cestujúcim vzadu aj miesto na nohy. Vodič sa mohol tešiť z tempomatu a posádka z kvalitnej zvukovej aparatúry.
Foto: Aston Martin
No najväčšou bombou bol digitálny kokpit. Áno, už v tom čase. Prístrojový panel nemal ani jedinú ručičku. Všetky údaje zobrazoval digitálne. Potrebnú elektroniku dodala americká firma Jewelin Corporation z Texasu. Práve tento aspekt, na ktorom trval sám jeden z majiteľov Peter Sprague, mal Lagondu katapultovať na míle od konkurencie. Ako prvá na svete dostala Lagonda dokonca palubný počítač! Aby elektronické čísla neoslepovali, mohli ste si pri nočnej jazde prístrojový štít vypnúť. Svietiť ostali len hodiny, odometer a kontrolka tlaku oleja. Rovnako futuristicky pôsobilo 31 dotykových senzorov (!) na ovládanie rôznych funkcií a jednoramenný volant.
Foto: Aston Martin
Posádka si však musela dobre rozmyslieť, čo si so sebou vziať. Do plytkého kufra sa zmestilo len 364 litrov batožín. Časť z neho padol za obeť 300 párom káblových zväzkov zložitého elektrického rozvodu. A ani užitočná hmotnosť 385 kg nedávala veľkú rezervu. Lenže bohatí majitelia už prechádzali na kreditky, tak načo sa baliť. Nebolo ich však veľa. Auto síce očarilo, ale tiež polarizovalo. Aj cenovka s číslicou 25 570 libier, spôsobená investíciami a platmi na nových zamestnancov, pôsobila dosť odstrašujúco. Výroba bola naozaj extrémne drahá. Nezaobišla sa bez veľkého podielu ručnej práce. Stavba zabrala 2 200 osobohodín. Veď každáú karosériu ošetrili dvadsiatimi tromi vrstvami laku. Na výber dostali majitelia dvanásť odtieňov.
Šokujúca cena a štrajkujúca elektronika
Zákazníci sa k Astonu Martin práve nehrnuli. Skôr naopak. Prvý kus putoval do garáže až 24. apríla 1978, teda takmer rok po tom, čo automobilka zverejnila cenu. A ďalšie exempláre nasledovali až v tom nasledujúcom. Lenže to už musel Aston Martin zachraňovať, čo sa dalo. Cena nemohla ostať na pôvodnej úrovni. Vyšplhala sa najprv na 32 630 a potom na 37 500 libier. Majitelia pritom nešetrili kritikou. Nedostatok miesta na zadných sedadlách v porovnaní s Rolls-Royceom, Bentleyom, Cadillacom či Mercedesom-Benz akceptovali ako daň za športový imidž ich limuzíny, lenže starosti s výklopnými svetlami, ktoré sa nevysúvali alebo nezasúvali, či elektronikou, si už nemienili nechať pre seba.
Foto: Aston Martin
Digitálne prístroje začali po čase štrajkovať, nová technológia nebola jednoducho overená. A problém ste mohli mať aj s automatickým zamykaním. Po vytiahnutí kľúča zo spínacej skrinky sa vozidlo po 20 sekundách zamklo. Ak ste ho opustili s kľúčom zabudnutým v interiéri, už ste sa do svojho hriešne drahého krásavca nedostali. V roku 1980 stúpla cena až na 49 333 libier, čo znamenalo, že Lagonda sa nebezpečne priblížila k modelom Rolls-Royce a Bentley. O dva roky neskôr vznikla verzia pre americký trh, ktorá mala ľahko pozmenené svetlá a spojlery. Veľkú kariéru ale „nesekla“. Za Atlantikom sa nikdy nenašlo viac ako 25 zákazníkov ročne. Ďalší pripadali na Japonsko ale najmä na Blízky východ.
Foto: Aston Martin
Automobilke sa nepodarilo v priebehu výroby odstrániť problémy s dotykovými senzormi ani diódovými displejmi. Navyše sa firma Fotherby Willis, dodávajúca senzorické tlačidlá, dostala do finančných problémov. A tak v roku 1983 nasledoval radikálny rez. Z Lagondy druhej série zmizli a diódy nahradili tri 5-palcové CRT obrazovky od Clinton Electrinics. Svetovú premiéru mala hlasová diagnostika porúch pomocou syntetizovaného hlasu, dokonca v štyroch jazykoch. Vybrať ste si mohli okrem angličtiny aj nemčinu, francúzštinu a – hádajte – arabčinu. Ani sa niet čo čudovať. Kým záujem o Lagondu v Európe klesal, šejkom z Ománu, Kataru či Kuvajtu, ktorým tiekla ropa priamo v „záhrade“, sa páčila čoraz viac.
Nepomohli ani tri inovácie
Tretia séria prišla na rad v roku 1986. To už stála Lagonda neskutočných 79 500 libier, teda trojnásobok pôvodnej ceny z roku 1977. Oveľa viac ale zákazníci nedostali. Motor síce prešiel z karburátorov na vstrekovanie, ale výkon vzrástol len nepatrne, z 300 na 304 koní (223 kW), a spotreba ostala prakticky na tej istej úrovni. Maximum krútiaceho momentu sa navyše posunulo o 1 000 otáčok vyššie. CRT obrazovky sa ukázali ako ďalší chybný krok, preto ich nahradili katódové trubice. A tie tiež sklamali, takže ešte v ten istý rok sa v Lagonde udomácnili fluorescenčné displeje. Konečne riešenie, ktoré odstránilo sériu problémov. Ale nie všetky.
Foto: Aston Martin
Posledná, štvrtá, séria nasledovala v roku 1987. Svetovú premiéru absolvovala na jar v Ženeve. Spoznať ju nebolo problémom. Prišla totiž o stále problémové výklopné reflektory, čiastočne aj z dôvodu nových bezpečnostných predpisov, v prospech šiestich úzkych, ktoré našli miesto vedľa masky. Facelift, ktorý mal opäť na starosti talentovaný William Towns, karosériu mierne zaoblil. Z profilu zmizli bočné prelisy a zadné svetlá vytvorili vtedy veľmi módny pás po celej šírke zadného veka. Interiér sa definitívne rozlúčil so zvyškom senzorických ovládačov, takže pôsobil omnoho konvenčnejšie. Lenže opäť stúpla cena. A to do nebeských výšav.
Foto: Aston Martin
Vo Veľkej Británii si za Lagondu pýtal Aston Martin 90 500 libier a v Nemecku astronomických 289 300 mariek. Záujem naďalej klesal. Kým z prvej a druhej série vzniklo 465 kusov, tak tretia séria si našla len 75 a posledná, štvrtá, iba 105 zákazníkov. Celkovo teda z továrne v Newport Pagnell zišlo od roku 1977 do januára 1990 spolu 645 exemplárov. V poslednom roku montovali jedno auto týždenne. Výlučne na objednávku. Celý projekt skončil v mínuse, až je nepochopiteľné, že na linkách vydržala Lagonda takmer 13 rokov. S každým vyrobeným kusom pritom automobilka prerábala. Keď Aston porovnal všetky nálady na vývoj a výrobu, zistil, že len revolučná elektronika stála štvornásobok ceny každého auta. To je cena za pokrok. Aston ale takéto míňanie priviedlo opäť takmer k bankrotu.
Pokusy o návrat
Počas kariéry vznikali aj rôzne špeciály. V prvom rade prototypy s výkonnejšími motormi. V pláne bol väčší 12-valec s výkonom 280 kW, lenže ten sa pod nízku kapotu Lagondy nikdy nezmestil. Zlyhali aj pokusy použiť dve malé turbodúchaldá Garett. Na tie sa síce miesto našlo, ale enormne zvýšili cenu. A tak sa Lagondy chytili aspoň tuneri. Karosáreň Tickford vytvorila neprehliadnuteľný bodykit a do interiéru namontovala video a dve farebné obrazovky. Takto upravila v roku 1983 päť vozidiel. O rok neskôr prišla na rad predĺžená verzia LWB s rázvorom natiahnutým až na 3 170 mm a so strechou vyššou o 50 mm. Konečne našli zadní cestujúci dosť miesta na nohy aj nad hlavou.
Foto: Aston Martin
Navyše im úpravca pribalil CD prehrávač a telefón. Táto úprava ich ale vyšla na 110 000 libier. Aj preto vznikli len štyri exempláre. Raritou je nepochybne lovecké „kombi“ Shooting Break, ktoré postavila na zákazku hongkonského milionára švajčiarska spoločnosť Roos Engineering. Pikantné je, že sa tak stalo až v roku 1998, teda osem rokov po skončení produkcie. Za základ poslúžila Lagonda tretej série vyrobená v roku 1987. Trvalo to dlho, pretože najprv chcel jej majiteľ upraviť auto priamo u výrobcov, lenže ten ho vyprevadil s „dlhým nosom“. Švajčiari použili pri prestavbe aj novú prevodovku a motor vybavili novším vstrekovaním. Druhé kombi má „na svedomí“ Holanďan Harry Kielstra, tiež ale len ako individuálny počin.
Foto: Aston Martin
Po zastavení liniek so štvrtou sériou však Lagonda celkom neskončila. V roku 1991 sa finančne vyčerpaný Aston Martin dostal pod krídla Fordu. Ten sa postaral v rokoch 1991 až 1996 o tretiu generáciu, ak berieme do úvahy aj tú z roku 1961. S futuristickou „dvojkou“ však nemala nič spoločné. Nedosahovala na ňu dizajnom ani rozmermi. A už vôbec sa nepodobala na koncept Lagondy z roku 1993, ktorý postavila talianska karosáreň Vignale, patriaca tiež pod Ford. Zo sedanov, z limuzín a kombi vzniklo spolu len 18 kusov. Trvalo dlho, kým sa Aston Martin zas pokúsil o 4-dverový model. Ten prišiel až v roku 2009 v podobe modelu Rapide, lenže veľkú dieru do sveta neurobil. Jeho výroba nedávno skončila. Záujem nedosiahol očakávania. V Gaydone to ale stále nevzdali.
V roku 2014 sa objavil na scéne Aston Martin Lagonda Taraf. Hyperluxusná 12-valcová limuzína s karbónovou karosériou, vyrábanou ručne v divízii Q, však zamierila na Blízky východ, kde má najväčšie šance. V Európe sa objaví nanajvýš pár kusov. Ale to už vlastne nie je história.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru