Mercedes-Benz 190: Revolučný 'Baby-Benz' má 40. Najprv ho nechceli

Mercedes-Benz 190 1982 Mercedes-Benz 190 bol odpoveďou na BMW radu 3. A poriadne oneskorenou. V Stutgarte sa ale nakoniec spamätali a priviedli na svet menší model, ktorý rozšíril rady ich zákazníkov. Prišiel v roku 1982.

Dnes vyrába Mercedes-Benz neuveriteľné množstvo áut. Od cenovo dostupnej triedy A až po luxusnú triedu S, k tomu celú paletu SUV či paralelných elektromobilov. Celé to korunujú Maybachy. Ak sa ale prenesieme v čase 40 rokov späť, bola to automobilka pre bohatých. Z liniek jej závodov schádzali na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov len dva modelové rady – sedan a kombi W123, známe ako „piano“ a vlajková loď W126, ktorú by sme dnes označili za triedu S. A potom tu bolo tak trochu okrajové kupé SL. To nebolo dobré, pretože klientela automobilky rýchlo starla. Vlastniť auto s trojcípou hviezdou na chladiči si mohli dovoliť len lekári, právnici, politici či bohatí priemyselníci. Tomu zodpovedali predajné čísla. Ak chcel Mercedes-Benz roztiahnuť krídla, potreboval urýchlene menší a lacnejší model, ktorí by prilákal strednú triedu.

Mercedes-Benz 190 1982 Prvé návrhy vyzerali aj takto futuristicky, nakoniec však zvíťazila klasika v podobe kompaktného sedanu.

Vývoj bol zložitý

Navyše, konkurenčné BMW už malo na štarte kompaktnú trojku (1975), na ktorú nemali v Stuttgarte odpoveď. Časť vedenia podniku však myšlienku „Baby-Benzu“ radikálne odmietala, ako neprístojnú pre imidž vznešenej značky. Vtedajší šéf odbytu Heinz Hoppe si aspoň nechal vypracovať správu s veľavravným názvom „Aktuálna situácia v oblasti osobných automobilov, problematika budúceho odbytu a tvorba modelového programu z hľadiska podniku“. Závery analýzy boli jednoznačné – ak má byť Daimler-Benz úspešný aj v budúcnosti, musí urýchlene rozšíriť modelové rady smerom dole. Písal sa rok 1974. Trvalo ďalšie dva roky, kým boli definitívne zmietnuté návrhy spolupracovať na novinke s inou automobilkou, či priviesť na svet hatchback s predným náhonom. Práce na projekte s označením W201 tak dostali zelenú. Odštartovali v roku 1976.

Mercedes-Benz 190 1982 Stodeväťdesiatka mala na dĺžku 4 420 mm, čo by dnes na strednú triedu nestačilo. Očarila moderným dizajnom z pera talianskeho štylistu Bruna Sacca. Dizajnovému oddeleniu šéfoval od roku 1976 až do roku 1999.

Počas šiestich rokov vývoja preinvestoval Mercedes-Benz astronomické dve miliardy mariek. Nároky boli vysoké. Šéfkonštruktér Hans Scherenberg povedal: „Je jasné, že to musí byť typický Mercedes-Benz.“ Chcel auto, ktoré bude síce menšie a úspornejšie, ale nebude robiť kompromisy v kultivovanosti jazdy, kvalite a bezpečnosti. V rámci prvej špecifikácie, ktorá bola vypracovaná o niečo neskôr, bolo rozhodnuté, že W201 sa má „jasne vyčleniť“ od ostatných vozidiel strednej triedy vďaka kvalitám, ktoré zákazníci očakávajú od trojcípej hviezdy. Dizajnu sa zhostil vtedajší taliansky šéfštylista stuttgartskej značky Bruno Sacco, dnes považovaný za jedného z najlepších automobilových dizajnérov histórie. Na konte má napríklad ja väčší model W124 či „mamuta“.

Foto: Mercedes-Benz

Mercedes-Benz 190 - 40 rokov Interiér bol dostatočne priestranný. Horizontálna palubná doska obsahovala veľký prístrojový panel, ale za otáčkomer ste si museli priplácať. Vlastne za všetko.

Počiatočné návrhy boli síce pomerne futuristické, nechýbal medzi nimi ani liftback so splývavou zadnou časťou, ale nakoniec zvíťazil klasický sedan. To však neznamená, že by Sacco navrhol len akési „malé piano“. Toto auto dávalo už z diaľky najavo, že je nové a moderné. Malo ostrejšie črty, lepené čelné okno zasadené pod profil stĺpikov, jediný centrálny stierač, zužujúce sa zadné stĺpiky lícujúce s jemne panoramatickým oknom, ostro ukončenú kapotu, čo bolo v tom čase naozaj nezvyklé, či integrované plastové nárazníky. K značke sa stodeväťdesiatka hlásila tradičnou maskou, veľkými svetlami aj klasickými proporciami s krátkym predným a dlhým zadným previsom, ktoré dávali tušiť, že základná koncepcia s motorom umiestneným pozdĺžne a zadným náhonom, sa nemení.

Foto: Mercedes-Benz

Mercedes-Benz 190 - 40 rokov Vo svojej dobe patril Mercedes-Benz 190 k najaerodynamickejším sériovo vyrábaným modelom. To napriek klasickej koncepcii. Koeficient odporu vzduchu klesol na Cx 0,33.

Celkom nová technika

V stodeväťdesiatke debutovalo napríklad revolučné 5-prvkové zavesenie zadných kolies, geometria proti prevráteniu, teda prvky, ktoré neskôr využila väčšia modelová rada W124. Bezpečnosť podporila aj nová predneá časť s programovanou deformáciou či nasadenie vysokopevnostnej ocele. Celá konštrukcia bola zámerne predimenzovaná, aby sa dosiahla vysoká odolnosť a dlhá životnosť. Prvé prototypy jazdili už v roku 1978, no do premiéry bolo ešte ďaleko. Veď finálny dizajn schválili až v roku 1979. Auto muselo absolvovať náročné skúšky aj testy v aerodynamickom tuneli, kde sa podarilo znížiť koeficient aerodynamického odporu na Cx na úroveň 0,33, čo nebolo na sedan naozaj zlé. Ďalej to boli crashtesty, idúce vysoko nad úroveň vtedajších požiadaviek. Mercedes si pre W201 pripravil napríklad ofsetový náraz so 40-percentným prekrytím pri rýchlosti 55 km/h. Až o desaťročia ho neskôr ho prevzalo Euro NCAP.

Foto: Mercedes-Benz 190 - 40 rokov

Mercedes-Benz 190 - 40 rokov Bezpečnosť stála na prvom mieste. Mercedes si pre W201 pripravil napríklad ofsetový náraz so 40-percentným prekrytím pri rýchlosti 55 km/h. Až o desaťročia ho neskôr ho prevzalo Euro NCAP.

Premiéra prebehla 8. decembra 1982 a už deň na to, bola novinka dostupná u dílerov. Na prvý pohľad išlo o revolúciu. Sedan s dĺžkou 4 420 mm, šírkou 1 678 a výškou len 1 390 mm, patril vtedy medzi modely strednej triedy. Dnes by to už samozrejme nestačilo. Platí to aj o rázvore náprav s hodnotou 2 665 mm. Kariéru odštartoval predchodca triedy vo verziách 190 a 190 E. Tieto čísla sa ale odvolávali skôr na minulosť ako na objem motora. Obe verzie totiž spájal identický radový 4-valec s objemom 1 997 kubických centimetrov. Rozdiel bol v príprave zmesi. Karburátorová verzia dávala 66 a tá so vstrekovaním Bosch až 88 kW. Nástup poznačili problémy s nábehom výroby v Brémach. Presunúť sa musela do Sindelfingenu.

Mercedes-Benz 190 1982 Pod prednou kapotou pracovali najprv 4-valce s objemom dvoch litrov. Neskôr pribudol diesel aj 6-valec.

Začiatky predaja nešli podľa plánu. Vývoj bol taký drahý, že sa to odrazilo na cene. Mercedes 190 bol dokonca drahší ako odchádzajúci sedan W123. Základná verzia stála 25 538 mariek. Marketing automobilky navyše razil filozofiu skromnej základnej výbavy. Takmer za všetko teda bolo nutné priplácať, najmä za bezpečnosť. To dokázalo zdvihnúť cenovku o tisíce mariek. Za otáčkomer si automobilka účtovala 223, za pravé spätné zrkadlo 153, za vvhrievané okno 333, za centrálne zamykanie 412 a za posilňovač riadenia dokonca 819 mariek. Ďalej ste si mohli priplatiť za airbag a ABS. Išlo o ešte vyššie sumy. Stodeväťdesiatka tak bola všetkým možným, len nie lacným autom. No nakoniec jej prišli zákazníci na chuť, pretože kvality začali prevažovať nad cenou. Po prvom roku hlásila automobilka 100 tisíc predaných kusov a dva roky pol milióna.

Foto: Mercedes-Benz

Mercedes-Benz 190 - 40 rokov Pýchou stodeväťdesiatky bola zadná náprava s 5-prvkovým zavesením. Dodnes je normou pri luxusných autách.

Drahý ale kvalitný

To už na trhu „úradovala“ aj prvá naftová verzia 190 D s výkonom 53 kW. Vo svojej dobe patril tento atmosférický 4-valec k tým najtichším. Oveľa zaujímavejšia však bola iná novinka. V tom istom roku totiž debutoval Mercedes-Benz 190 E 2.3, ktorý pod prednou kapotou ukrýval nielen väčší 4-valec, ale tiež 16-ventilovú hlavu od britského Cosworthu. Výkon razom narástol na vzrušujúcich 136 kW. Bola to skutočná bomba. Na stovku zrýchľovala „dvatrojka“ za 7,9 sekundy a dosiahla maximálnu rýchlosť 232 km/h. Automobilka na jej príchod upozornila už v lete 1983, keď sa jej podarilo získať svetové rýchlostné rekordy na dlhé vzdialenosti – na 25 000 a 50 000 km. Na okruhu Nardó krúžili aerodynamicky mierne upravené exempláre priemernou rýchlosťou 250 km/h. To ale nebol koniec noviniek.

Mercedes-Benz 190 1982 Vrcholom sa stal averzia 190 E 2,.5 Evo II so 4-valcom vyladeným až na 173 kW. O jeho 16-ventilovú hlavu sa postaral sám veľký Cosworth.

V roku 1985 pribudol radový 6-valec s objemom 2,6 litra a výkonom 122 kW. Nebol síce silnejší ako 4-valec Cosworthu, lenže spolu s automatom urobil zo stodeväťdesiatky prémiový model. Naftovú ponuku sa rozšíril 5-valcový diesel vo verzii 2,5 D s výkonom 66 kW. Patril k tým najkultivovanejším naftovým motorom tých čias. Navyše mohol byť spojený so 4-stupňovým automatom. Skutočný športový vrchol prišiel v roku 1988 v podobe verzie 190 E 2,5–16. Tento zväčšený agregát ponúkal najprv 143 a neskôr až 173 kW. Neskoršiu verziu s prívlastkom Evo II ste nemohli prehliadnuť, pretože na zadnom veku sa objavilo veľké prítlačné krídlo. Vzniklo znej však len povinných 500 kusov. Samozrejme, kvôli homologizácii v šampionáte nemeckých cestných vozidiel DTM. V tomto aute už mali prsty aj páni z AMG.

Mercedes-Benz 190 má 40 rokov

Fotogaléria 67 fotiek

+64

Mercedes-Benz 190 1982 Veľkú kariéru si stodeväťdesiatka užila aj nemeckom šampionáte cestných vozidiel DTM.

Počas svojej kariéry absolvoval Mercedes-Benz 190 dve väčšie modernizácie. Prvú v roku 1988 a druhú v roku 1991. Novšie verzie ste mohli spoznať vďaka plastovej ochrane karosérie či čírim smerovým svetlám. Zvyšovala sa aj sériová a bezpečnostná výbava. Stodeväťdesiatka sa nakoniec udržala na linkách do roku 1993. Po viac ako dekáde mal Mercedes-Benz na konte 1 879 629 predaných áut. Jednoducho, bol to úspech. Toto auto zásadne ovplyvnilo konštrukciu aj dizajn väčšieho modelu W124, ktorý prišiel v roku 1984, teda o dva roky neskôr. Bola to tiež akási príprava na triedu C, ktorá debutovala v roku v roku 1993, mimochodom na pražskom autosalóne. Možno je škoda, že z „Baby-Benzu“ nevzniklo kombi. Zato ho mnohí považujú za jeden z najspoľahli­vejších modelov značky, doslova za „Mercedes na celý život“.

Mercedes-Benz 190 1982 Za viac ako dekádu vyrobili v závodoch v Brémach a Sindelfingene takmer 1,9 milióna exemplárov..

Stodeväťdesiatka dokázala zvládať státisíce kilometrov. Odolávala korózii a najmä poruchám elektrickej sústavy. Jednoducho preto, že elektroniky v nej bolo stále málo. Pre značku zas znamenala príliv celkom novej skupiny zákazníkov a etablovanie v strednej triede, kde dovtedy vládli mainstreamové značky a konkurenčné BMW 3. Odvaha pustiť sa do neznáma teda stuttgartskej automobilke vyšla. Rozhodne viac, ako keď sa o pár rokov neskôr pokúsil preraziť miniatúrnou triedou A medzi malé autá. Trieda C je dodnes jedným z jej pilierov prosperity Mercedesu-Benz. Vďaka jej kvalitám si môžete stodeväťdesiatku dopriať aj v súčasnosti. Ceny veteránov nie sú nedosažiteľné. Pochopiteľne, až na takú verzia 190 E 2.5–16v. Na tú si pripravte aj 26 000 eur.

Mercedes-Benz 190 v čase