Horonuku je unikátny stroj, jeho názov znamená v preklade „rýchle kĺzanie po zemi“. A presne to pozemná jachta Horonuku robila na vysušenom soľnom jazere Gairdner v Južnej Austrálii. V jej kokpite sedel pilot-námorník Glenn Ashby, ktorý bol súčasťou Emirates Teamu New Zealand.
Vďaka unikátnej konštrukcii dosiahla takmer trojtonová „jachta“ bez použitia akéhokoľvek motoru maximálnu rýchlosť 222,4 km/h. A nepotrebovala na to ani žiadny extrémny vietor. Ten fúkal rýchlosťou približne 40 km/h. A to je len mierne silnejší vietor, s akým sa aj v našich končinách bežne stretávame.
Pri svojom pokuse Glenn Ashby výrazne – takmer o 20 kilometrov – prekonal s Horonuku doterajší „fúzatý“ rekord Richarda Jenkinsa z 29. marca 2009, ktorý platil vyše 5 000 dní. Ten mal hodnotu 202,9 km/h.
A pilot Horonuku má smelé ambície. Vyhlásil totiž, že konštrukcia ich pozemnej superjachty umožňuje prekonanie hranice 250 km/h. A pokúsiť sa o to chce už tento rok na prelome jari a leta, keď by na to mali byť na vysušenom soľnom jazere Gairdner optimálne podmienky. Jednou z nich je aj o niečo vyššia rýchlosť vetra.
Keďže o Horonuku píšeme ako o jachte, evokuje to, že má plachtu. Podľa obrázkov to však tak nevyzerá. V skutočnosti využíva na zachytenie vetra akési vertikálne krídlo vysoké vyše 11 metrov. Konštrukcia stroja je kvôli zníženiu hmotnosti prevažne karbónová, no aj tak váži takmer tri tony. Ide o trojkolku, ktorá je vzadu vybavená dvomi 18-palcovými kolesami a vpredu jedným 15-palcovým.
Ako sa menil rýchlostný rekord, dosiahnutý na zemi vetrom poháňanými strojmi:
- 142,2 km/h – Nord Embroden (USA) 1976
- 152,7 km/h – Bertrand Lambert (Francúzsko) 1992
- 175,5 km/h – Bob Schumacher (USA) 1999
- 202,9 km/h – Richard Jenkins (GB) 2009
- 222,4 km/h – Glenn Ashby (NZ) 2022