Vzducholode možno pôsobia ako extravagantný úlet. Z nášho pohľadu však v dnešnej situácii predstavujú ekonomicky zaujímavú dopravu, ktorá by mohla začať prinášať komerčný profit možno už začiatkom budúcej dekády.
Dôvodom je snaha o znižovanie emisií, pričom veľký tlak sa v tejto oblasti nevyvíja len na nákladné autá, ale aj na lode a lietadlá. Výhodou vzducholodí však nie je len ich „bezemisnosť“, ale aj fakt, že v mnohých prípadoch dokážu vďaka schopnosti vertikálneho štartu a pristátia dopraviť tovar bez akýchkoľvek prekládok od výrobcu priamo k objednávateľovi. A to je z hľadiska logistiky obrovská výhoda, pretože nepotrebujete žiadne kamióny a ani vlaky, aby kontajnery dopravovali z letísk a prístavov ďalej k objednávateľom.
Zdá sa vám to to „pritiahnuté za vlasy“?. Nie je to tak. Už v polovici minulého roku sme písali o tom, že do komerčnej civilnej leteckej prevádzky by sa mali vrátiť aj veľké vzducholode, prevážajúce pasažierov. A to už v roku 2026. Španielska letecká spoločnosť Air Nostrum si totiž objednala rovno desať hybridných vzducholodí Airlander.
Tie už niekoľko rokov testuje a vylepšuje britská firma Hybrid Air Vehicles (HAV). Tá tvrdí, že pri letoch na kratšie vzdialenosti dokážu jej vzducholode, určené až pre 100 pasažierov znížiť emisie uhlíka takmer o 90 percent. Viac sa o nich dozviete v nižšie uvedenom článku:

Ešte zaujímavejšie je použitie „cargo vzducholodí“. Kalifornský startup H2 Clipper chce pre nákladnú dopravu oživiť projekt vodíkových vzducholodí a má na to veľmi dobrý dôvod. Vraj umožnia úplne ekologickú medzikontinentálnu nákladnú dopravu, ktorá na vzdialenosť 9 000 kilometrov prepraví 8 až 10-krát väčší náklad ako akékoľvek nákladné lietadlo, a to za štvrtinovú cenu. Písal o nej napríklad magazín Newatlas.com.
Spoločnosť tvrdí, že ich vzducholoď H2 Clipper by zvládla náklad s hmotnosťou až 150 000 kilogramov, pričom by preň mala k dispozícii obrovský nákladný priestor s objemom vyše 7 530 kubických metrov. Samozrejme, vzducholoď nezvláda rýchlosti lietadla, ale dokázala by vyvinúť letovú rýchlosť takmer 300 km/h, takže kontajnery by vedela prepravovať 7–10 krát rýchlejšie ako loď (napríklad z Číny do USA za 36 hodín), navyše s nulovými emisiami.
Plniacim plynom by bol vodík, ktorý má pri rovnakom objeme asi o 8 % väčší vztlak ako hélium a je navyše od neho výrazne lacnejší. Vzducholoď by využívala elektrický pohon, energie by sa získavala z vodíkových palivových článkov.
H2 Clipper tvrdí, že ich vzducholoď je efektívne už na trasách od menej ako 800 kilometrov až po viac ako 10 000 kilometrov. A ako sme už napísali – vďaka schopnosti vertikálneho štartu a pristátia by teoreticky mohla doručiť prepravné kontajnery priamo k objednávateľovi.

H2 Clipper tvrdí, že atraktívna bude aj ekonomická stránka: odhaduje náklady na štvrtinu ceny dnešnej leteckej dopravy. Iste, stále to bude drahšie ako posielať veci kontajnerovou loďou, ale potenciálne to odstráni ďalšie logistické problémy. Navyše je temer isté, že lode aj lietadlá budú postupne zaťažované „emisnými daňami“, čo vzducholodiam nehrozí.
Spoločnosť by chcela už v budúcom roku začať pracovať na prototype, ktorý by panenský let mal absolvovať o dva roky neskôr. Ak všetko pôjde dobre, tak v roku 2029 by sa prvé komerčné nákladné vzducholode H2 Clipper mohli dostať k zákazníkom.