ZEDU-1: Takto si po zavedení Euro 7 predstavuje autá nemecká ‘NASA‘

Foto: DLR

ZEDU-1 - auto bez emisií častíc ZEDU-1 má nielen nulové lokálne emisie z pohonu, ale takmer žiadne emisie z bŕzd a pneumatík.

V roku 2025 by mala začať platiť prísnejšia emisná norma Euro 7. Ako už vieme, mnoho výrobcov sa proti nej postavilo, pretože môže spôsobiť zdraženie áut až o 5 000 eur. Budú musieť spĺňať maximálne povolené limity aj pri studených štartoch, a to počas desiatich rokov. Ani elektromobily však nie sú „za vodou“, pretože Euro 7 po prvý raz zavádza sledovanie častíc, ktoré vznikajú oderom pneumatík. Práve ťažké elektromobily im pritom dávajú poriadne zabrať. Ako by potom malo vyzerať ideálne vozidlo s prakticky nulovými emisiami? Tak na to dáva odpoveď nemecká agentúra pre letectvo a kozmonautku DLR, ktorá v spolupráci s automobilkou HWA vyvinula experimentálne vozidlo ZEDU-1 (Zero Emission Drive Unit – Generation 1), o ktorom tvrdí, že je najekologickejšie na svete.

Čítajte viac TTC: Britský startup chce zachytávať prach z pneumatík. Najmä elektromobilov

Projekt ZEDU-1 podporilo aj Ministerstvo hospodárstva spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko sumou šesť miliónov eur. Výsledkom je futuristický elektromobil, ktorý pôsobí ako dielo hollywoodskych filmárov. Každý jeho detail má však opodstatnenie. Okrem toho, že elektrický pohon zbavil ZEDU-1 akýchkoľvek lokálnych emisií CO2, dokázal si poradiť aj s mikročasticami z oderu pneumatík a tiež s časticami, ktoré vznikajú opotrebovaním brzdových platničiek a kotúčov. Zachytávanie častíc brzdového systému si vyžiadalo rozsiahle úpravy celého systému. Konštruktéri totiž premiestnili brzdy z kolies priamo do modulu elektromotora a prevodovky. Keďže systém je uzavretý, všetky častice končia v oleji, ktorý sa následne filtruje.

Foto: DLR

ZEDU-1 - auto bez emisií častíc Zachytávanie oderových častíc z pneumatík si vyžiadalo zakryť kolesá špeciálnymi puzdrami, ktoré vytvárajú podtlak.

Aký je účinok bŕzd v takomto „olejovom kúpeli“, si netrúfame odhadnúť. Má však ísť o viackotúčové brzdy, pričom o väčšinu brzdného momentu sa má i tak starať výkonná rekuperácia, teda magnetické pole elektromotora. Častice z pneumatík sa zas zachytávajú pomocou puzdier kolies, ktoré sú navrhnuté tak, aby vytvárali v oblasti podblatníkov podtlak. Čiastočky gumy potom končia v zásobníku, odkiaľ pomocou ventilátora prechádzajú filtrom. Testy na polygóne Boxberg ukázali, že do rýchlosti 50 km/h dokáže systém zachytiť takmer 100 % častíc a pri vyšších rýchlostiach od 70 do 80 %. Agentúra DLR tvrdí, že obe riešenia je možné aplikovať v sériovej výrobe a že sú použiteľné v každodennej premávke.

Čítajte viac Šéf Stellantisu: Návrh emisnej normy Euro 7 nedáva zmysel

Práve o tom však pochybujeme, pretože puzdrá kolies môžu robiť vodičom poriadne starosti. Už len preto, že sú doslova „na rane“. Viete si predstaviť vyjsť s takýmto autom v meste na obrubník, či prejsť ním cez spomaľovacie retardéry? To, čo funguje na dokonalom povrchu testovacieho okruhu, nemusí byť vhodné do mestskej džungle plnej výtlkov či zvlneného asfaltu. Tým ale nespochybňujeme, že s časticami pneumatík čosi robiť treba. Pneumatiky sú už dnes druhým najväčším zdrojom mikroplastov. Veď len v Európskej únii sa predá ročne asi 128 miliónov kusov a v USA ešte o 120 miliónov viac. Ide o obrovské množstvo materiálu, ktoré končí v ovzduší a pôde. A situácia sa bude len zhoršovať, pretože ťažké elektromobily produkujú až o 20 % viac emisií z pneumatík než konvenčné autá.