
Automobilový priemysel čaká na technologický zlom v batériách. Tie sú stále neuralgickým bodom elektromobilov. Nielen pre ich hmotnosť, nedostatočnú energetickú hustotu či cenu, ale aj z dôvodu, že lítia jednoducho nie je dosť na to, aby sa automobilový priemysel pretransformoval zo spaľovacích áut na elektrické. Nedávno sa na túto tému vyjadril šéf Stellantisu Carlos Tavares. "Vieme, že potrebujeme lítium, a vieme, že ho nevyrábame toľko, koľko by sme potrebovali. V súčasnosti máme na planéte 1,3 miliardy áut so spaľovacími motormi a musíme ich nahradiť autami s nulovými emisiami. Nielenže lítium nemusí stačiť, ale koncentrácia ťažby lítia môže spôsobiť geopolitické problémy.“

Tavares tým narážal na závislosť výrobcov áut od zopár regiónov, ktoré v súčasnosti zásobujú batériový priemysel. Tiež povedal, že elektromobily nebudú s li-ion chémiou nikdy lacné, pretože vzácne suroviny sú jednoducho drahé. Podľa neho sú výrobné náklady na elektromobily vyššie o 40 % v porovnaní s nákladmi na výrobu benzínových či naftových áut. Tieto náklady sa následne premietajú do cien elektromobilov, pretože sám priemysel ich nedokáže absorbovať. Aspoň jeden z týchto problémov by mohli vyriešiť sodíkovo-iónové batérie. Sodíka je totiž oveľa viac a v porovnaní s lítiom je geograficky pestrejšie rozmiestnený. Takéto batérie už používa experimentálny čínsky elektromobil Sehol E10X od čínskeho dodávateľa HiNa Battery Technologies.

Sodíkové batérie majú aj ďalšie výhody. Sú napríklad nehorľavé a veľmi dobre fungujú pri nízkych teplotách. To by vyriešilo hneď dve ďalšie slabé stránky li-ion chémie. Sú tu však aj nevýhody. A nejde zďaleka o maličkosti. Zatiaľ sú sodíkové batérie drahšie a majú nižšiu energetickú hustotu v porovnaní najbežnejšou chémiou LFP (fosforečnan lítno-železitý) v li-ion batériách. To by znamenalo opäť zvýšenie hmotnosti. V spomínanom Sehole EX10, kde sú použité sodno-železno-mangánovo-medené katódy, majú batérie energetickú hustotu 140 Wh/kg, pričom na úrovni batérie je to len 120 Wh/kg, čo je až o 25 % menej. To by sa však mohlo zmeniť vývojom, rovnako ako ich cena.

Experti odhadujú, že v konečnom dôsledku by mohli byť sodno-iónové batérie po rozšírení ich produkcie lacnejšie až o polovicu v porovnaní s článkami LFP. Inšpirovať výrobcov batérií ako CATL k prechodu na novú bezpečnejšiu chémiu by mohol aj fakt, že sodíkovo-iónové batérie môžu využívať rovnaké výrobné procesy ako lítium-iónový priemysel. Nie je teda nutné zásadne meniť materiály a komponenty – od elektrolytov a separátorov až po hliníkové kolektory. To znamená, že práve renomovaní výrobcovia akumulátorov by mohli byť prvými, ktorí budú ťažiť z novej chémie. Okrem spoločnosti CATL a HiNa pracuje na sodnoi-iónových batériách aj britský Faradion, švédsky Altris, francúzsky Tiamant a americký Natron.