Policajti zrejme už v budúcom roku dostanú prvé z 279 nových radarov a analytických kamier určených na odhaľovanie porušení pravidiel cestnej premávky. Tie nebudú len kontrolovať dodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti, ale niektoré sa zamerajú aj na prejazd na červenú a nedodržiavanie značky Stop.
Môžeme byť aj konkrétni: 209 radarov by malo byť určených meradiel rýchlosti, 52 bude kontrolovať prejazd na červenú a 18 nerešpektovanie dopravnej značky „Stop“. Celkové náklady na projekt sú takmer 32 miliónov, z toho samotné radary budú stáť približne 18 miliónov eur. Okrem toho sa za 7,7 milióna nakúpia zariadenia na ukladanie záznamov o priestupkoch a prejazdoch áut a vývoj informačného systému na automatizáciu konania bude stáť ďalších takmer 6 miliónov eur. Náklady na prevádzku budú počas desiatich rokov približne 0,3 milióna eur ročne. Predpokladané financovanie projektu je z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti.
Z technologického hľadiska je hlavným cieľom zautomatizovať odhaľovanie priestupkov na vybraných úsekoch. Aj preto má byť v projekte využitý inštitút objektívnej zodpovednosti s možnosťou obcí používať tento systém aj na kontrolu vlastnej parkovacej politiky, a zber štatistických údajov. Ak sa pozrieme na vývoj nehodovosti, asi nikto nebude namietať, že nové radary treba. V porovnaní s okolitými krajinami ich máme zďaleka najmenej a navyše sa stále nedarí znižovať počet mŕtvych a vážne zranených pri dopravných nehodách.
Problémom, na ktorý upozorňuje štúdia Útvaru hodnota za peniaze (ÚHP) je, že veľká časť z nich sa možno minie účinkom. V štúdii sa doslova píše: „Podľa analýzy ÚHP plánuje MV SR osadiť polovicu radarov na cestné úseky s priemernou alebo podpriemernou nehodovosťou. … MF SR analyzovalo nehodovosť na cestách I. a II. triedy, kde na základe počtu ťažkých dopravných nehôd boli identifikované cestné úseky s vysokou, priemernou, alebo nízkou nehodovosťou, pričom z 208 radarov, ktoré sú umiestnené na cestách I. a II. triedy je 101 umiestnených na úsekoch s priemernou alebo podpriemernou nehodovosťou.“ Názorne to ukazuje nižšie uvedená mapka:
O umiestnení radarov rozhodovali výlučne krajské a okresné dopravné inšpektoráty a ÚHP pochybuje, či takéto rozmiestnenie radarov bude maximalizovať pozitívny vplyv investície na zníženie nehodovosti. Pre objektivitu však treba povedať, že výber lokalít výrazne zúžilo vylúčenie miest bez priamej dostupnosti elektrickej energie a vhodného zariadenia na osadenie radaru.
A sú tu aj ďalšie problémy. Preventívny účinok radarov na zníženie nehodovosti je podľa ÚHP vysoko nadhodnotený. „Predkladateľ nadhodnotil počet odvrátených dopravných nehôd z dôvodu umiestnenia radarov. Štúdia realisticky predpokladá, že nasadením stacionárnych radarov klesne počet nehôd o 10–25 %. Z doplňujúcich štatistík v štúdii vyplýva, že celkový počet nehôd na daných úsekoch z ktorých sa pokles počíta (1500 ročne) je pravdepodobne nadhodnotený a podľa hrubého odhadu ÚHP je reálny počet 750 ročne,“ píše sa v analýze.
Ďalšou spornou vecou sú vysoké náklady na archivovanie dát. Časť úložných kapacít (celkovo za 7,7 mil. eur) nemá podľa ÚHP jasne odôvodnené využitie a môže byť nakúpená na sklad. Štúdia predpokladá ukladanie obrazových záznamov vo vysokom rozlíšení (5 MB).
Podľa skúseností z prevádzky rovnakého systému v Českej republike (ČR) je miera možnej kompresie takýchto záznamov na úrovni 95 – 98 %. Podľa dodatočných informácií zo strany MV SR má obstarávaná kapacita pokryť aj dodatočné potreby v prípade uplatnenia opcie na obstaranie ďalších 650 technologických zariadení. Zber dát o prejazdoch vozidiel nie je navyše dostatočne odôvodnený a v predkladanej forme násobne zvyšuje potrebu úložných kapacít. Pomohla by zmena formátu ukladania dát, prípadne kratšia doba ich uloženia.
ÚHP preto odporúča lepšie preukázať spoločenskú návratnosť projektu prostredníctvom zníženia nehodovosti, pričom dáta o počte nehôd treba zreálniť. Zároveň treba rozdeliť technologické zariadenia podľa skutočnej potreby na analytické kamery a cestné rýchlomery a potom aktualizovať rozpočet projektu. V neposlednom rade je dôležité prehodnotiť spôsob a dobu ukladania údajov o prejazdoch, čo povedie k zníženiu nárokov na ukladacie kapacity.
Vyzerá to tak, že projekt nákupu nových radarov a analytických kamier je opäť šitý horúcou ihlou tak, aby umožnil čo najrýchlejšie čerpať z fondov čo najviac peňazí, aj keď efektivita investícia zostáva prinajmenšom otáznou. V tomto smere totiž Slovensko už tlačí čas. Umiestnenie radarov tiež vyvoláva otázky, či sa myslelo hlavne na prevenciu a zníženie nehodovosti, alebo sa úseky vyberali aj podľa toho, kde sa dá vybrať najviac pokút.