Už ani Švédi sa nespoliehajú na biopalivá. Redukujú svoje emisné ciele

Biopalivá, respektíve palivá s podielom biozložky mali kedysi „spasiť“ svet a prispeiť k znižovaniu emisií z dopravy, postupom času sa však ich ekologický prínos ukázal viac ako sporný.

V skutočnosti vďaka biozložke prichádza k minimálnemu zníženiu emisií – a to aj bez toho, aby sme sa snažili kvantifikovať emisie, vznikajúce pri výrobe bioetanolu. Emisie, vznikajúce pri používaní biopalív, respektíve pri prechode z benzínu E5 na E10 v roku 2020 detailne testovala spoločnosť Emission Analytics. Po testovaní rôznych druhov biopalív zistila, že v priemere vedú k minimálnym zmenám produkovaných emisií, vychádzajúcich z automobilových výfukov. Dôležité je slovo „zmenám“, pretože nejde len o pokles, niektoré emisie pri benzíne E10 dokonca stúpli. Viac sme o tom písali v článku:

Čítajte viac Biopalivá sú ekologicky sporné. Politici však odborníkov nepočúvajú

V Nemecku v súčasnosti opäť diskutujú o tom, ako naložiť s biopalivami prvej generácie, zvažujú dokonca ich úplný zákaz. Biopalivá prvej generácie sa vyrábajú z plodín, ako sú obilie, cukrová repa, repka olejná alebo kukurica. Teda z takých, ktoré slúžia aj na výrobu potravy a krmív a sú aj energeticky náročné, takže intenzívne vyčerpávajú pôdu, na ktorej sa pestujú.

Aj vo svetle potravinovej krízy, ktorú spôsobila vojna na Ukrajine požaduje nemeckého ministerstva životného prostredia zákaz využívania biopalív prvej generácie do roku 2030, informuje o tom Euractiv. Presnejšie ministerka životného prostredia Steffi Lemke chce, aby do siedmich rokov prestali byť tieto palivá započítavané do cieľov znižovania produkcie emisií, čo de facto znamená ukončenie ich výroby kvôli ekonomickej nerentabilite.

Nemecké ministerstvo životného prostredia chce biopalivá prvej generácie nahradiť biopalivami vyrábanými z odpadov, vrátane biomasy a celulózy. Ich výroba je však technicky náročnejšia a hlavne podstatne drahšia, takže by musela byť ešte viac dotovaná. Preto naráža na odpor ministerstva dopravy, ktoré chce biopalivá prvej generácie zachovať.

Na problém s cenou a udržateľnosťou konceptu biopalív aktuálne narazili aj Švédi. Tí sa rozhodli redukovať svoj emisný cieľ pre rok 2023, ktorý je na úrovni 30,5% redukcie emisií skleníkových plynov zo životného cyklu na jednotku energie (MJ) pre diesel a 7,8% pre benzín. Tento cieľ sa doteraz plnil najmä primiešavaním biozložky a inými alternatívnymi nízkoemisnými zdrojmi energie v doprave (napr. používanie HVO nad rámec blending wallu, elektromobilita, bioCNG alebo bioLNG). Má to byť ústretový krok vlády smerom k obyvateľom, ktorý im má pomôcť znížiť dôsledky inflácie. Súčasná švédska vláda už skôr ukončila podporu pre elektromobily.

Len pre zaujímavosť – liter nafty stojí v súčasnosti približne 20,3 švédskych korún (1,81 eura) a benzín 18,8 SEK. Vláda uviedla, že vďaka zníženiu množstva biopalív bude lacnejší o 5,5 švédskej koruny, teda približne o 5O centov.