V kine sa dá sedieť za volantom už 90 rokov. Drive-in si obľúbili najmä zaľúbenci

Jedným z dôvodov, prečo Hollingshead začal uvažovať o „drive-in“, boli vraj sťažnosti jeho kyprej matky, ktorá sa na úzkom sedadle v kinosále cítila stiesnene. Automobilové kino prinieslo i ďalšie výhody.

Návštevník nemusel dbať o oblečenie, pri sledovaní filmu mal svoje súkromie, mohol sa rozprávať, jesť, piť alebo fajčiť, a keď sa jeho deti nudili, mohli sa zabaviť na ihrisku, ktoré bolo súčasťou areálu.

Umožniť ľuďom, aby do kina prišli s autom, navyše vyzeralo ako šikovný obchodnícky ťah. Filmové predstavenia sa tešili veľkej obľube a v USA zároveň rýchlo stúpal počet motoristov.

V roku 1933 pripadalo na viac ako 125 miliónov Američanov – a to napriek hospodárskej kríze – až 20,6 milióna osobných áut. Priemerná cena nového vozidla bola 605 dolárov, čo zodpovedá asi 14-tisíc dolárom v súčasnosti.

Hollingshead sa autokinom zaoberal už od roku 1928. Keďže pochádzal z bohatej rodiny a pracoval v otcovom podniku, mal dosť času aj peňazí na to, aby si mohol dovoliť experimenty. No hoci sa vynález „drive-in“ kina prisudzuje jemu a v auguste 1932 si ho dal patentovať, pravdou je, že prvé neúspešné pokusy o autokino zaznamenali v USA už v rokoch 1915 a 1921 – teda ešte s nemými filmami.

Príliš hlučné, príliš tiché

Zakladateľ nového kina musel vyriešiť viacero technických problémov. Hollingshead na to využil príjazdovú cestu a dvor pri svojom dome. Začínal tým, že si filmový projektor namontoval na kapotu auta a premietal na plátno, ktoré pripevnil na stromy. Na šírenie zvuku použil rádio umiestnené za plátnom.

Skúmal aj to, ako kvalitu predstavenia ovplyvňuje počasie. Aby napodobnil dážď, kropil priestory vodou zo zavlažovača trávnika. Musel prísť tiež na to, ako čo najvhodnejšie rozostaviť autá divákov. Ak totiž parkovali hneď za sebou, zavadzali si a zozadu nebolo dobre vidieť na plátno. Preto pre ne navrhol rozstupy a rôzne výškové úrovne, ako to býva v letných kinách pod holým nebom.

Do projektu investoval asi 30-tisíc dolárov a len čo mu v máji 1933 úrady schválili patent, rozhodol sa svoj objav otestovať v praxi. Už do troch týždňov postavil v Camdene neďaleko Filadelfie prvé autokino, ktoré ponúkalo priestor pre 400 vozidiel.

Na premietaní sa tak mohlo zúčastniť až 1 600 divákov. „Tu je vítaná celá rodina, bez ohľadu na to, aké hlučné sú deti,“ vysvetlil Hollingshead.

Foto: Archív

Autokino, drive-in Dobový článok z amerických novín z roku 1933, ktorý informuje o stavbe prvého autokina v Camdene.

Prvé filmové predstavenie sa konalo v utorok 6. júna 1933. Bránami kina prešlo 335 áut, ktorých osadenstvo si pozrelo britskú komédiu Wives Beware. Vstupné bolo 25 centov za vozidlo a ďalších 25 centov za osobu, plné auto pustili za dolár. Film nepremietali na plátno, ale na bielu stenu s rozmermi 15 × 12 metrov.

Ozvučenie zabezpečili tri veľké reproduktory, no ukázalo sa, že práve to bola slabina tohto kina. Ak bol zvuk príliš silný, rozliehal sa do širokého okolia a rušil miestnych obyvateľov. Keď ho zas priveľmi stíšili, diváci zo zadných radov sa sťažovali, že tam nebolo počuť. Občas sa tiež stávalo, že sa zvuk oneskoroval za obrazom.

Hollingshead preto s hudobným vydavateľstvom RCA spolupracoval na vývoji malých reproduktorov, ktoré by sa primontovali na autá a zvuk by prijímali prostredníctvom rádiovej frekvencie. Tento systém už v roku 1936 využilo nové drive-in kino v Los Angeles.

Autá i lietadlá

Hollingshead bol síce vizionár, ale nápad s „drive-in“ mu veľké zisky nepriniesol. V roku 1935 autokino v Camdene predal, otvoril si ďalšie, no ani s tým príliš neprerazil. Časy po veľkej hospodárskej kríze boli ťažké a potom vypukla druhá svetová vojna. V roku 1942 tak v Spojených štátoch fungovalo asi len sto autokín.

Zlatá éra týchto podujatí však predsa len prišla v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Prispel k tomu stúpajúci záujem o filmovú tvorbu, ale aj zlepšovák, ktorý odstránil problém so zvukom – vďaka vysielaniu si ho už každý mohol naladiť na autorádiu.

V rokoch 1948 až 1955 pribudlo v Amerike vyše 4 500 prevádzok a v 60. rokoch ich bolo už takmer 5 000. Najväčšie autokino s názvom All-Weather Drive-In of Copiague, ktoré malo kapacitu 2 500 vozidiel, otvorili na newyorskom Long Islande v apríli 1957. Výnimočné bolo tým, že ľudia mali na výber – film si mohli pozrieť buď zo zaparkovaného auta, alebo v klasickej kinosále pre 1 200 divákov.

Myšlienku sledovať film z dopravného prostriedku priviedol do krajnosti bývalý pilot vojnového námorníctva Edward Brown, keď v júni 1948 vedľa letiska v New Jersey sprístupnil tzv. fly-in kino. Okrem miesta pre 500 áut ponúkalo priestor aj pre 25 malých lietadiel.

Autokino sa postupne stalo súčasťou americkej kultúry. Obľúbili si ho rodiny aj mladé páry hľadajúce súkromie. Na prelome 70. a 80. rokov však jeho popularita začala upadať. Mnohí diváci dávali prednosť farebnej televízii či videokazetám a rastúce ceny na realitnom trhu majiteľov autokín viedli k tomu, aby pozemky predali developerom.

Podľa Národnej asociácie vlastníkov kín zostalo v USA v roku 2020 už len 549 „drive-in“ prevádzok, ale lámať nad nimi palicu by bolo predčasné. Pandémia koronavírusu, nostalgia a obľuba retroštýlu spôsobili, že Američania začali tento zážitok opäť vyhľadávať.

Nádych romantiky

Aj keď boli autokiná hitom najmä v USA, rozšírili sa do celého sveta. V roku 1954 otvorili prvé „drive-in“ v Austrálii, v septembri 1957 sa ho dočkala i Európa, a to neďaleko Ríma. Ďalšie postavili v Španielsku, v marci 1960 v západnom Nemecku, o rok nato v Grécku.

V 70. rokoch premietali v európskych krajinách už desiatky autokín a kultúrny fenomén zo Západu prenikol dokonca i za železnú oponu. Od roku 1977 mohli také zariadenie navštíviť aj diváci v Nemeckej demokratickej republike.

Prvé autokino na Slovensku zhruba pre 200 vozidiel vzniklo v októbri 2002 v Košiciach, v septembri 2009 sa pridala Bratislava – do priestorov pri nákupnom centre Shopping Palace Zlaté piesky sa zmestilo až 500 áut. V júli 2013 vyrástla podobná atrakcia aj v Nitre, no väčšinu prevádzok neskôr zrušili.

Jednou z tých, ktoré prežili, je Autokino Orava. Pri Oravskej priehrade ho založili v roku 2016 a v jeho areáli nájde miesto 65 vozidiel.

Doba, filmy aj autá sa menia, ale „drive-in“ si zrejme stále zachováva kus romantiky.