Prečo majú elektromobily nižší dojazd, ako udáva výrobca? Test nepočíta s tým hlavným

Foto: Škoda-Auto

Škoda - dojazd elektromobilov Spotreba elektromobilov je oveľa citlivejšia na okolité faktory než je tomu pri autách so spaľovacími motormi.

Pamätáte si ešte na škandál obrovských odchýlok spotreby áut so spaľovacími motormi? Často sa laboratórna spotreba podľa starej normy NEDC líšila od tej na ceste o 20 až 40 %. Samozrejme, v neprospech zákazníka. Aj preto vstúpila do platnosti prísnejšia metodika WLTP, ktorá v sebe zahŕňa test spotreby v reálnej premávke RED. Načas sa zdalo, že sa tým roztvorené nožnice privrú, ale do hry vstúpili elektromobily. A na ne je táto stále platná metodika opäť trochu prikrátka. Elektrické autá sú totiž oveľa citlivejšie na rôzne faktory, zvlášť na teplotu okolia. Odchýlky môžu byť preto opäť dramatické. Rozhodne však nejde o zavádzanie zo strany výrobcu, ako si mnohí myslia. Ako sa teda meria spotreba elektromobilov, od ktorej sa odvíja toľko diskutovaný dojazd? To sa podujala vysvetliť automobilka Škoda.

Cesta nie je laboratórium

„Dojazd elektromobilov je stále horúca téma. V praxi totiž šoféri zaznamenávajú v dojazde zásadné odchýlky od udávaných hodnôt. Tie sú však spôsobené množstvom faktorov, ktoré my ako automobilka nemôžme úplne predpokladať a predovšetkým ich nemôže ovplyvniť. Reálny dojazd alebo spotreba paliva auta pritom závisí práve od množstva premenných,“ píše automobilka Škoda. Výrobcovia majú povinnosť udávať dojazd elektromobilov alebo spotrebu paliva pri vozidlách so spaľovacími motormi podľa normovaného cyklu. V súčasnosti sa používa testovací harmonogram WLTP aj cyklus RDE v skutočnej premávke. Nový cyklus bol zavedený hlavne preto, aby udávané hodnoty dojazdu či spotreby lepšie zodpovedali realite.

Foto: Škoda-Auto

Škoda - dojazd elektromobilov Jazdný štýl je pre dojazd kľúčový. Na rozdiel od počasia ho viete ale ovplyvniť.

WLTP využíva v porovnaní s NEDC vyššie rýchlosti, až 135 km/h, a vyššiu celkovú priemernú rýchlosť, je dynamickejší a okrem iného aj viac zohľadňuje reálnu hmotnosť auta. Testovací cyklus WLTC však naďalej zostáva laboratórnou záležitosťou. To práve preto, aby bola zaručená vzájomná porovnateľnosť udávaných hodnôt. Ide o to, aby si zákazníci mohli porovnať údaje o dojazde či spotrebe nielen naprieč modelmi jednej automobilky, ale aj medzi vozidlami rôznych značiek. Je vysoko pravdepodobné, že pri porovnaní dvoch modelov bude mať auto s udávaným vyšším dojazdom v cykle WLTP aj vyšší reálny dojazd. Od automobilkami udávaných a v normovanom cykle zistených hodnôt spotreby a dojazdu sa však tie, ktoré sú dosahované v praxi, líšia.

Čo spôsobuje najväčšie odchýlky

„Príčiny, pre ktoré vznikajú odchýlky, môžeme zhrnúť v podstate do štyroch kategórií. Prvou je fyzika vozidla, teda aerodynamika, hmotnosť a valivý odpor. Druhou sú okolité podmienky, teda počasie a vonkajšia teplota. Dôležitý je pritom aj jazdný štýl šoféra a, samozrejme, profil trate, ktorý môže byť v praxi často náročnejší ako testovací,“ hovorí Jan Beneš, ktorý sa v Škode venuje práve zákazníckym testovacím cyklom. „Všeobecne možno povedať, že nižšiu spotrebu a vyšší dojazd zabezpečuje plynulá predvídavá jazda bez prudkých akcelerácií v teplom počasí, bezvetrí a na rovnej trati s nenaloženým autom,“ dodáva Beneš. Lenže v takýchto ideálnych podmienkach sa šoféri zväčša nepohybujú. Paradoxne, ak sú okolnosti priaznivé, môžu dosiahnuť aj dlhší dojazd a lepšiu spotrebu, ako udávajú „továrenské“ dáta.

Foto: Škoda-Auto

Škoda - dojazd elektromobilov Škoda - dojazd elektromobilov

Pri elektromobiloch ovplyvňuje teplota dojazd a spotrebu výraznejšie ako pri autách so spaľovacím motorom. Vonkajšia teplota totiž ovplyvňuje jednak samotnú efektivitu práce batérie, ako aj potrebu vykurovania alebo chladenia interiéru. A s chladením či vykurovaním, mimochodom, testovací cyklus nepočíta. „Pre samotnú trakčnú batériu je ideálna pracovná teplota v rozmedzí zhruba 10 – 35 °C. Pri vyšších teplotách už bude aktivované chladenie batérie pomocou vysokonapäťového kompresoru, čo zvyšuje spotrebu elektrickej energie. Pri nižších teplotách v dôsledku povahy chemických procesov v li-iónových článkoch, ktoré prebiehajú pomalšie, sú nabíjací i vybíjací výkon batérie postupne obmedzované. To znamená, že napríklad klesá aj efektívnosť rekuperácie.

Nízka teplota je nepriateľ

„Preto je pri teplotách pod nulou potrebné batériu aktívne vyhrievať pomocou vysokonapäťového vodného kúrenia,“ vysvetľuje David Pekárek z oddelenia vysokonapäťových energetických systémov Škody. Okrem toho vstupujú do hry ďalšie faktory ako klimatizácia a kúrenie. „Pre elektromobil je ideálne slnečné jarné alebo jesenné počasie, keď má slnko práve toľko energie, aby interiér vyhrialo na príjemnú teplotu bez využitia kúrenia či klimatizácie. V takomto prípade nebude aktívne vyhrievanie alebo chladenie vyžadovať ani trakčná batéria,“ dodávajú k tomu Pekárek s Benešom. Batériu, samozrejme, ovplyvňuje aj spôsob jazdy. Jazda štýlom brzda/plyn dokáže akumulátor zahriať natoľko, že bude potrebné jeho chladenie aj za inak chladného počasia.

Foto: Škoda-Auto

Škoda - dojazd elektromobilov Chlad elektromobilom nesvedčí. Vyhrievať musia nielen interiér ale aj vlastnú batériu.

Okrem intenzívneho zrýchľovania a spomaľovania má negatívny vplyv na dojazd napríklad aj vysoká rýchlosť jazdy. Jednoducho, faktorov, ktoré ovplyvňujú dojazd, je oveľa viac, než koľko ich dokáže obsiahnuť testovací cyklus WLTP. To, aký približný vplyv majú rôzne faktory na dojazd elektromobilu, si môžete sami orientačne zistiť aj vďaka inteligentnej kalkulačke dojazdu elektromobilov, ktorú má Škoda na stránke. V nej si jednoducho zvolíte svoje vozidlo a zadáte podmienky, v ktorých bude prebiehať cesta. Napríklad ročné obdobie, prostredie, v ktorom sa auto prevažne pohybuje, teda či ide o mesto, alebo diaľnicu, jazdný štýl a obsadenosť auta. Zadať môžete dokonca aj požadovanú teplotu v kabíne auta. Kalkulačka vám dá potom lepší obraz o tom, ako ďaleko s vaším elektromobilom zájdete. Najmä na dlhých cestách je to veľmi užitočné.