
Čipová kríza spôsobená celosvetovou pandémiou, ktorá presmerovala polovodiče z áut do počítačov, tabletov a mobilov, zastavovala jednu výrobnú linku za druhou. Automobilky sa z toho dodnes celkom nespamätali. A ani zákazníci, pretože nedostatok nových áut vyšponoval ceny na predtým nemysliteľnú úroveň. Nedostatok polovodičov ukázal obrovskú závislosť európskeho automobilového priemyslu od Číny. Preto Európa plánuje gigantickú investíciu v hodnote 43 miliárd eur, ktorá má zabezpečiť autonómnu produkciu čipov. Cieľom je, aby sa na starom kontinente vyrábalo 20 % svetovej produkcie polovodičov.
Slovensko pri čipoch poráža americké Silicon Valley
Súčasťou tohto gigaplánu je aj výstavba novej továrne v Drážďanoch, v hodnote 10 miliárd eur, pričom Nemecko má prispieť zhruba polovicou. A ako dopadli pytačky Berlína? Fabrika bude spoločným projektom spoločností TSM, Bosch, Infineon a NXP. Až 70 % podiel pripadne na tchajwanský čipový gigant TSM, ostatní partneri si podelia 10 %. „Závod má mať kapacitu 40-tisíc 300-milimetrových doštičiek pre technológiu CMOS 28/22 nanometrov a FinFET 16/12 nanometrov,“ prezradil o projekte Bosch. Výstavba by mala byť ukončená v budúcom roku, ale prvé čipy začnú prúdiť k odberateľom až v roku 2027.

Predstavitelia automobiliek si preto uvedomujú, že nedostatok čipov tu bude ešte roky, až kým nebudú linky bežať naplno. „Ide o miliardové investície, ktorých výsledky uvidíme o niekoľko rokov,“ povedala pre nemecké noviny Renate Vachenauer, šéfka obstarávania Audi. Len samotná výstavba fabrík stačiť ale nebude. „Musíme použiť veľa pák, aby sme stabilizovali ponuku polovodičov a tiež sa do určitej miery predzásobiť na maklérskom trhu,“ dodala Vachenauer. Navrhuje tiež radikálne znížiť rôznorodosť čipov, ktoré sú dnes používané v autách. Je ich viac ako 8 000 druhov, čo je dlhodobo neudržateľné a spôsobuje to logistické prekážky.
