Autonabíjačiek síce pribúda, ale nefungujú. Kvôli byrokracii v EÚ

Poslanci Európskeho parlamentu ešte v polovici minulého roku schválili nové predpisy, ktoré majú zabezpečiť viac alternatívnych čerpacích staníc pre autá a nákladné vozidlá, jednoduché a ľahké nabíjanie a čistejšie lodné palivá.

Svet podľa Kafku

Podľa ich plánu do roku 2026 sa budú musieť zaviesť elektrické nabíjacie parky pre automobily s výkonom minimálne 400 kW aspoň každých 60 km pozdĺž základnej celoeurópskej cestnej siete TEN-T, pričom výkon siete sa do roku 2028 zvýši na 600 kW. Pre nákladné vozidlá a autobusy budú musieť byť k dispozícii nabíjacie stanice každých 120 km. Tieto stanice by mali byť do roku 2028 nainštalované na polovici hlavných ciest EÚ a v závislosti od cesty by mali mať výkon 1400 až 2800 kW.

Celý projekt však viazne a odborníci neustále upozorňujú, že nabíjacia infraštruktúra je slabá a jej rozvoj absolútne „nestíha“ tempu nástupu elektromobilov a rozširovania ich trhového podielu. Paradoxom je, že rýchlejšiemu rozvoju nabíjacej infraštruktúry, ktorý požadujú europoslanci bránia rôzne byrokratické predpisy, schválené tými istými poslancami.

Pre názornosť: vodiči elektrických vozidiel, ktorí dúfajú, že si dobijú svoje batérie na niektorej z 1 600 španielskych nabíjacích staníc Repsol, môžu byť sklamaní, pretože takmer polovica je nečinná, pretože nemajú pripojenie k elektrickej sieti. Bráni tomu schvaľovací proces, ktorý podľa prestaviteľov Repsolu trvá až dva roky. Pre Reuters uviedli nemenované zdroje, že v Nemecku čakalo niekoľko mesiacov kompletne pripravené nabíjacie miesto na povolenie výstavby, pretože v ceste mu stál jeden voľne rastúci strom. Ďalší nabíjací uzol čakal 10 mesiacov na posúdenie úrovne hluku, potrebné pre každú nabíjaciu stanicu aj napriek tomu, že ho postavili na rušnej ulici.

Organizácia ChargeUp Europe, ktorá zastrešuje prevádzkovateľov nabíjacej infraštruktúry uviedla, že za posledné roky sa administratívny proces okolo zriadenia rýchlonabíjacej stanice v Európe predĺžil z priemerných šiestich mesiacov na dva roky. „Ak ich (rýchlonabíjačky, poz. red.) niekto chce postaviť, musí sa vysporiadať s množstvom pedpisov a vyhlášok – od celoeurópskych, cez štátne až po obecné,“ hovorí Lucie Mattera z ChargeUp Europe, ktorá celú situáciu prirovnala k románu z pera Franza Kafku.

Ďalším problémom je úplná nemožnosť zistiť pri plánovaní, ako je to s kapacitou elektrických rozvodných sietí tam, kde chcú investori nabíjačky stavať. Je problémom či je v lokalite odpočívadlo s pár lampami, či je tam dostatočná kabeláž, možnosť inštalovať rozbočovače a podobne. Ak niečo nie je v poriadku, treba následne poslať žiadosť adresovanú príslušným energetickým distribučným spoločnostiam na inštaláciu väčšej kapacity.

Čítajte viac Nemecko už obmedzuje elektrinu pre elektromobily. A to v čase, keď sú ich len 2 percentá!

„Niekedy musíme posielať aj fyzickú poštu,“ povedal Peter Badik, spoluzakladateľ spoločnosti Greenway Network, ktorá na Slovensku, v Chorvátsku a Poľsku zriadila 1 300 nabíjačiek pre elektromobily. „Aj keď to odsúhlasia, neviete, kedy vykonajú modernizáciu,“ povedal Batik a dodal, že zatiaľ neexistuje spôsob, ako sledovať, ako rýchlo energetická spoločnosť navyšuje kapacitu. Informácie o kapacitách rozvodnej siete, viazaných na konkrétnu lokalitu podľa ChargeUp Europe nemožno nájsť v žiadnych registroch v žiadnom štáte EÚ.

EÚ: poraďte si sami

Spoločnosť BP Pulse Europe, ktorá chce vybudovať vyše 100 000 dobíjacích staníc pre osobné a nákladné automobily do roku 2030, uviedla, že len v Nemecku teraz musí rokovať s približne 800 energetickými spoločnosťami, poskytujúcimi pripojenie k sieti.

„Mnohé z nich majú veľmi individuálne požiadavky, ktoré môžu výrazne brzdiť postup realizácie,“ uvádza Stefan van Dobschuetz, viceprezident BP Pulse Europe. „Niekde je potrebné vopred žiadať o posúdenie hlukovej situácie, inde sa rieši archeológia a ochrana krajinného rázu, pamiatok. Je zjavné, že je tu potrebná oveľa väčšia štandardizácia celého procesu.“

Tá však na úrovni EÚ absolútne neexistuje, práve naopak. Výstavba rýchlonabíjacej infraštruktúry sa komplikuje kvôli čoraz tvrdším ekologickým podmienkam, z ktorých mnohé sú schvaľované práve na úrovni EÚ a následne implementované do štátnej legislatívy v členských štátoch.

Organizácia ChargeUp Europe uviedla, že hoci Európska komisia uznala povoľovanie rýchlonabíjacích staníc ako ako problém, nenavrhla žiadne konkrétne nástroje ani opatrenia. Konkrétne usmernenia pre členské štáty na urýchlenie udeľovania povolení sa očakávajú až niekedy v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.