Toyotu mnohí obviňujú, že zmeškala elektrický vlak. To napriek tomu, že bola prvou automobilkou, ktorá prišla s hybridným pohonom. Už v roku 1997 predstavila prvú generáciu revolučného Priusu. Dnes tvoria hybridy väčšinu jej predajov, vrátane prémiovej značky Lexus. Ak sa však pozrieme na ponuku elektromobilov, nájdeme len dva batériové modely – Toyotu bZ4X a Lexus RZ 450e. Na rok 2024 je to vskutku úbohé. Predvlani síce predstavila na veľkolepej prezentácii hneď 16 elektrických konceptov, no zdá sa, že na cesty majú ešte poriadne ďaleko. Predseda spoločnosti Akio Toyoda je totiž v názore na batériové elektromobily známym skeptikom. Len nedávno sa vyjadril, že batériové elektromobily získajú maximálne 30% trhu, a to bez ohľadu na to, k akému veľkému pokroku v technológii batérií dôjde.
Čítajte viac Toyota testuje motor, ktorý čistí vzduch. Do série má však ešte ďaleko
Zvyšok budú podľa Toyodu tvoriť hybridy, vodíkové elektromobily s palivovými článkami a autá spaľujúce vodík, prípadne syntetické palivá. „Preto Toyota, ktorá je súčasťou konkurenčného boja na celom svete, má širokú škálu produktov s rôznymi technológiami,“ povedal Toyoda. A dodal, že „technológia pohonu je vecou, o ktorej rozhodnú v konečnom dôsledku aj tak zákazníci, a nie regulácie či politická moc“. Napokon, za pravdu mu dáva spomalenie predaja elektromobilov, ktoré nastalo napríklad v USA a v Nemecku po tom, čo tamojšie vlády obmedzili dotácie. Ani v zlatých časoch najväčších finančných stimulov si však nedokázali získať viac ako 15 percent trhu.
Na elektromobily niet dosť surovín
To, prečo je najväčšia automobilka sveta opatrná pri presadzovaní čistých elektromobilov, vysvetľuje aj nový interný dokument, ktorý rozposlala svojim predajcom v USA. Argumenty v ňom sa zdajú byť nepriestrelné. V podstate tvrdí, že batériové elektromobily nemôžu zásadne znížiť emisie CO2 v doprave. Prvým dôvodom je nedostatok kritických surovín na ich výrobu. Aby získal automobilový priemysel potrebný objem lítia, niklu, kobaltu a grafitu na výrobu batérií, musí byť do roku 2035 otvorených 300 nových baní. Toyota je presvedčená, že ťažobný priemysel nedokáže držať krok s požiadavkami automobilového priemyslu, čo spôsobí obrovskú nerovnováh a elektromobily ani nebude možné vyrábať v potrebných množstvách.
Druhú vážnu prekážku vidí Toyota v nabíjacej infraštruktúre. V súčasnosti majú rýchle nabíjačky, kde trvá nabitie na 80 percent za 20 až 60 minút, len 12-percentný podiel na verejnej nabíjacej infraštruktúre. Ostatné nabíjacie body poskytujú nabitie na túto úroveň za osem až 30 hodín. Aby sa podarilo splniť ciele, bolo by nutné do roku 2030 vybudovať v USA 1,2 milióna verejných nabíjačiek, čo predstavuje nových 400 bodov denne. To sa však nedeje. Denne pribúda podľa Toyoty len asi 50 nabíjačiek. Tretím problémom je, že rozdiel v priemernej cene nebatériového a čisto elektrického vozidla je, aspoň v USA, minimálne 10 000 dolárov v neprospech elektromobilov. K tomu je ešte nutné pripočítať 1 300 dolárov na domáci wallbox.
Viac menších krokov je lepších ako jeden veľký
Toyota pre tieto prekážky nevidí čisté elektromobily ako schodnú cestu. Verí, že riešením je kombinácia technológií, ktorá by umožnila oveľa efektívnejšie využívanie kritických surovín. S tým súvisí pravidlo 1:6:90. Toto pravidlo hovorí, že s použitím rovnakého množstva minerálov potrebných na výrobu jedného jediného plne elektrického vozidla by sa namiesto toho dalo vyrobiť šesť plug-in hybridov alebo neuveriteľných 90 hybridov. Toyota pritom vypočítala, že 90 hybridov počas ich životnosti ušetrí 37-krát viac emisií CO2 ako jeden batériový elektromobil.
Foto: Toyota
Toyota je teda presvedčená, že 90 zákazníkov, ktorí urobia malý krok od spaľovacieho auta k hybridu, predstavuje pre klímu viac ako jeden zákazník, ktorý urobí veľký krok k elektromobilu. Prechod nie je podľa nej súčtom niekoľkých veľkých krorkov, ale súhrnom malých zmien vykonaných každým. Postoj Toyoty je logický aj preto, že Japonsku vždy chýbali prirodzené zdroje surovín, a preto hľadá pragmatické riešenia. Prechodom na čisté elektromobily by sa stalo Japonsko závislé od dovozu drahých surovín. Má Toyota pravdu alebo jednoducho zmeškala vlak a dnes jej neostáva nič iné, ako hľadať výhovorky, prečo to nejde? Z matematického hľadiska to ale sedí.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru