Aerodynamika je dnes jednou z kľúčových tém pri vývoji nových automobilov. Zásadne ovplyvňuje spotrebu paliva, v prípade elektromobilov potom dojazd na jedno nabitie. Odborníci na aerodynamiku sa pozreli na tri špeciály, ktoré práve v aerodynamike udávali smer pred mnohými desiatkami rokov —Škoda 935 Dynamic z roku 1935, Škoda Popular Monte Carlo roku 1940. Položili si pritom jednu zásadnú otázku – môžu 90 rokov staré riešenia v niečom inšpirovať?
Foto: Škoda Auto
„Autá až do začiatku tridsiatych rokov sú typické a pre nás aerodynamiky zaujímavé tým, že mali pri jazde vzad paradoxne menší aerodynamický odpor, ako pri jazde vpred. Je to preto, že predok vozidla tvorilo spravidla niekoľko plochých kolmo k zemi orientovaných dielov ako napríklad chladič, svetlomety, čelné sklo atď. a prechody medzi nimi boli veľmi ostré, zatiaľ čo zozadu boli autá guľatejšie. Na konci 30. rokov 20. storočia už začali vznikať diaľnice a jazdilo sa rýchlejšie. Rýchlosť získavala pre zákazníkov na význame a automobilky sa postupne snažili o kvapkovité aerodynamické tvary inšpirované prírodou,“ približuje dobovú realitu Jan Jagrik, vedúci oddelenia vývoja aerodynamiky.
Roletka vtedy a teraz
„Na čiernom kupé Škoda Popular Monte Carlo vidíme splývavú zadnú časť s plutvičkou, ktorá má slúžiť na stabilizáciu, a tiež kvapkovité blatníky. Markantné sú mriežky pred svetlami a chladičom, ktoré majú pomáhať vzduchu obtekať v podstate zvislé plochy svetlometov,“ popisuje Jagrik konkrétne riešenie. Podľa jeho kolegu, projektového manažéra aerodynamiky Vojtecha Jakubca, je na vozidlách zrejmá snaha venovať sa oblastiam, ktoré sa sledujú aj dnes, hoci pochopiteľne trochu inak. „Práve ten úplav za zadnou časťou vozidla je niečo, čomu sa aj dnes veľmi venujeme. Ďalšou témou sú kolesá, model 935 Dynamic má tie zadné zakryté, čo aerodynamike veľmi prospieva. Na druhej strane sa vtedy veľmi neriešila podlaha zospodu, čo je vec dnes na autách veľmi dôležitá.“
Foto: Škoda Auto
Niektoré aerodynamické prvky skutočne vydržali až dodnes, no drvivá väčšina riešení používaných pred deväťdesiatimi rokmi dnes využiteľná nie je. Môže za to predovšetkým súčasná legislatíva. Predtým sa nehľadelo na vlastnosti pri náraze, teda na crash testy, neplatili predpisy na ochranu chodcov, autá mohli mať rôzne výčnelky, neriešil sa výhľad z kabíny alebo umiestnenie svetlometov.
Foto: Škoda Auto
„Ale napríklad pri modeli Rapid vidíme roletku umiestnenú pred chladičom, ktorú mohol vodič zatiahnuť, keď nepotreboval chladiť. Roletka chladič zatienila a vzduch sa netlačil cez, ale obtekal okolo karosérie — cestou menšieho odporu. Čo aj dnes máme v moderných autách, samozrejme v úplne inom prevedení a s automatickým elektronickým riadením. Princíp ale zostal,“ vysvetľuje špecialista aerodynamiky Josef Šiman.
Rapid v tuneli
Niekoho možno prekvapí, že automobily sa už pred takmer deväťdesiatimi rokmi postupne začali aerodynamicky ladiť vo veterných tuneloch. Pražský Výskumný skúšobný letecký ústav disponoval aerodynamickým tunelom už v dvadsiatych rokoch, správy o jeho používaní na stavbu áut však nemáme. Vieme to však o najmladšom z tria, „diaľnicovom“ modeli Škoda Rapid OHV. K tomu vo firemnom archíve existuje správa z roku 1938, kedy sa v tuneli v pražských Letňanoch skúšal drevený model v mierke 1:6, a bol porovnávaný s modelom vozidla so štandardnou karosériou.
Foto: Škoda Auto
„Nebola iná možnosť ako mať vopred pripravené časti auta, ako sú blatníky alebo zrkadlá, v niekoľkých tvarových variantoch – a tie postupne na model nasadzovať a skúšať, ako aerodynamicky fungujú, a potom vybrať tú najlepšiu verziu – v podstate metódou pokus-omyl. Postupne sa tiež začali do tunela brať hlinené modely, ktoré sa pomocou škrabiek tvarovali priamo na mieste, tu sa ubralo, inde pridalo a línie karosérie vznikali konštruktérom pod rukami. Vďaka rozvoju moderných aerodynamických tunelov zhruba od osemdesiatych rokov a hlavne s nástupom počítačových simulácií na prelome storočí získavame dnes o vyvíjaných tvaroch oveľa viac informácií. Vývoj aerodynamiky je tak efektívnejší,“ vysvetľuje manažér aerodynamiky Vojtech Jakubec.
Práve na modeli Dynamic sú zrejmé princípy aerodynamiky, ktoré boli univerzálne platné vtedy rovnako ako sú dnes. „Ide o snahu mať prúdenie maximálne primknuté ku karosérii. A keď už sa vzduch niekde odtrháva, aby to bolo definované nejakou zreteľnou hranou. Pri kvapkovitom riešení je možné to primknutie realizovať lepšie, vidíme, ako sa plynule mení prierez a tvar auta tak, aby vzduch vlastne nemal veľa dôvodov sa odtrhávať nikde,“ hovorí Jakubec.
„Chcel by som pripomenúť, ako vtedajšie autá vlastne vznikali. V tom čase neexistovali automobiloví dizajnéri. Všetko navrhovali konštruktéri, ktorí na rysovacích doskách kreslili šablóny a navrhovali teda aj tvary karosérií. Potom k tomu pristúpil remeselník, ktorý „na kolene“ vyklepal blatník alebo kapotu a zase k tomu niečo za seba pridal, urobil to podľa svojho citu zase o trochu inak a možno aj o kúsok lepšie. Práca nebola taká špecializovaná ako dnes, všetko rástlo pod rukami remeselníkom, vďaka ktorým a ich umu a citu vznikali krásne estetické tvary, ktoré obdivujeme dodnes. Sú plné emócií. Je to krásny kus histórie a poctivého remesla,“ zložil na záver poklonu veteránom vedúci oddelenia vývoja aerodynamiky Ján Jagrik.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru