Vývoju prvých smeroviek predchádzala legislatíva, ktorá od roku 1878 nariaďovala všetkých motorovým strojom, v tom čase na parný pohon, aby pred ním kráčal človek s červenou zástavkou a signalizoval a upozorňoval na pohyb stroja.
Po zrode automobilu sa počas prvých desaťročí jeho prítomnosti na ceste od vodičov očakávalo, že svoje zámery budú signalizovať vystrčením ruky z okna a indikáciou, či odbočujú doľava alebo doprava, prípadne či spomaľujú. Toto bolo však často neefektívne a nebezpečné, najmä za zlého počasia alebo v noci.
V 30. a 40. rokoch 20. storočia sa smerovky stali štandardom v automobiloch v Spojených štátoch. Americký výrobca automobilov Buick bol jedným z prvých, ktorý začal montovať blikajúce červené svetlá na zadnú časť svojich automobilov ako štandardnú výbavu v roku 1939. V Európe sa smerovky stali povinnými v 50. rokoch.
Vynález smeroviek bol významným krokom v histórii automobilovej techniky. Od prvých patentov až po moderné systémy sa smerovky stali neoddeliteľnou súčasťou automobilov a prispeli k zvýšeniu bezpečnosti na cestách. Ich vývoj je príkladom toho, ako technologické inovácie môžu výrazne zlepšiť každodenný život a bezpečnosť ľudí.
Smerovky sú dnes samozrejmosťou, no ich vynález a vývoj bol dôležitým míľnikom v histórii automobilizmu, ktorý si zaslúži uznanie a pripomenutie.
Tento článok je súčasťou spoločného projektu spoločnosti ASA (Autoklub Slovakia Assistance) a Oddelenia bezpečnosti cestnej premávky (BECEP) Ministerstva dopravy SR za účelom podpory bezpečnosti na cestách.