
V šesťdesiatych rokoch riešili v Škode nástupcu kabrioletu Octavia. Tento model, ktorý bol doslova exportným „trhákom“ a tým pádom aj zdrojom devíz pre vtedajší socialistický režim, mal najlepšie časy za sebou. Zastúpiť ho mal nový kabriolet na báze revolučnej Škody 1000 MB s motorom vzadu. Tá začala z liniek v Mladej Boleslavy schádzať v roku 1964. Už prvé testy po „odrezaní“ strechy však ukázali, že transformácia nebude vonkoncom ľahká. Karoséria jednosucho nemala potrebnú tuhosť. Mohla za to práve nová samonosná koncepcia „tisícky“. Konštruktéri dali preto radšej prednosť kupé s bezrámovou konštrukciou dverí a označením MBX.

No ani tu nemali celkom voľné ruky. Peňazí nebilo nazvyš. Z dôvodu zníženia nákladov museli inžinieri použiť čo najviac komponentov z bežného sedanu. Výsledok? Ak išla Škoda 1000 MBX oproti vám, nemali ste šancu zistiť, že ide o kupé. Až po predné stĺpiky bola identická so sedanom. A šetrilo sa aj ďalej. Splývavá silueta kabíny neprichádzala do úvahy. MBX tak dostalo len otočené zadné panoramatické okno a rovnako otočené boli aj trojuholníkové zadné okienka. To vytvorilo negatívny tvar zadného stĺpika. Zo sedanu sa tiež použila zadná kapota či svetlá. Vznikol tak vlastne dvojdverový sedan, v Škode nazývaný tudor.

Hlavnou zmenou boli predĺžené dvere a zadné blatníky. Na vietor vo vlasoch z Felicie ste ale mohli zabudnúť. Kompenzáciou sa stali bezrámové sťahovacie okná, a to vrátane tých zadných. A keďže skeletu chýbal stredný stĺpik, kabína bola po stranách otvorená. To síce vyzeralo efektne, no zároveň išlo o najväčšiu slabinu, ktorá stála nakoniec MBX krk. Karoséria nemala stále potrebnú tuhosť. Ukázalo sa, že kupé nebude možné vyrábať na spoločných linkách so sedanom. Karosérie sa krútili či dokonca lámali už pri zavesení na dopravník. To by sériovú výrobu spomaľovalo. A tak sa muselo MBX presťahovať do Kvasín.

Nakoniec si novinka, predstavená na autosalóne v Ženeve v roku 1966, vyžiadala množstvo ručnej práce. Takže do konca roka 1966 vzniklo len 137 exemplárov. Prvé kusy si zákazníci prevzali až v januári 1967. Techniku zdedilo MBX zo sedanu. Štvorvalec s objemom 988 ccm a rozvodom OHV dával výkon 38 kW a ponúkal krútiaci moment 75,5 Nm. Ten spracovávala 4-stupňová, plne synchronizovaná prevodovka a posielala na zadné kolesá. Smola však MBX neopúšťala. Nedoriešené problémy s pevnosťou karosérie, so zatekaním a s nespoľahlivými dverami na seba nedali dlho čakať. Zákazníci sa sťažovali, najmä tí západní, a dokonca MBX vracali predajcom.

Nezabrala ani modernizácia a verzia 1100 MBX s väčším motorom. Mal totiž rovnaký výkon. Zmenou bol len vyšší krútiaci moment. Ten narástol na 81 Nm. Jednoducho, kariéra nástupcu Octavie smerovala ku kolapsu. V roku 1967 opustilo závod v Kvasinách 1 396 kusov, o rok neskôr len 700 áut a v poslednej sezóne 1969 dokonca len 300 exemplárov. Do ukončenia produkcie v auguste 1969 vzniklo spolu 2 517 vozidiel – presne 1 403 verzií 1000 MBX a 1 114 kusov 1100 MBX. A to mala Škoda pôvodne v pláne 50-tisícovú sériu! Komerčný neúspech je dnes ale požehnaním. Keďže existujúcich áut je málo a ceny vyleteli do nebies.

Chcete dôkaz? Na nemeckom internetovom bazáre mobile.de sa už pred dvoma rokmi objavil modrý exemplár Škody 1000 MBX. Mimochodom, predávajúci bol z Topoľčian. Auto z roku 1966, teda z prvej série, vyzeralo naozaj úžasne. Najazdených malo mať podľa informácii na portále iba 30 550 km. Fotogaléria dokladala perfektný stav laku, karamelového koženkového čalúnenia, ako aj všetkých detailov. Pohľad pod kapotu bol doslova pastvou pre oči. Lenže malo to háčik. V inzeráte svietila cenovka 65 000 eur, čo je mnohonásobok ceny za bežný sedan 1000 MB. Ani tie najlepšie kusy nedosahujú hranicu 20 000 eur.
Potom neprekvapí, že na to isté auto sme narazili aj dnes. Tentoraz na portále rajveteranu.cz. Rovnaká je aj séria fotografií. Čo sa zmenilo, je cena. Tá klesla na 51 746 eur. Ani tak to ale zatiaľ na úspech nevyzerá. Predpokladáme, že predávajúci svoju nevšednú Škodu miluje a vzdá sa jej len vtedy, ak sa nájde niekto, kto ocení jej výnimočnosť. Problémom je, že Škoda neoslovuje široké publikum. Je regionálnou „československou“ záležitosťou. Je to ako s Trabantmi v Nemecku či Daciami v Rumunsku. Pochybujeme, že nostalgické spomienky na toto autá má nejaký majetný Nemec, Rakúšan či napríklad Francúz.