Audi sa chce stať v roku 2033 čistou elektromobilkou. To, čo však predstavilo na festivale rýchlosti v Goodwoode, nemá s elektrifikáciou nič spoločné. Naopak, vrátilo sa hlboko do „doby benzínovej“. Presnejšie, do tridsiatych rokov minulého storočia. V tom čase značka Auto Union, predchodca dnešného Audi, urputne zápolila so svojimi striebornými monopostmi pre GrandPrix s konkurenčným Mercedesom-Benz. A v mnohom mala navrch, pretože pretekárske vozidlá Auto Union, ako Type A či Type 22, na vývoji ktorých sa podpísal Ferdinand Porsche, prišli s revolučnou koncepciou v strede uložených motorov. Bol to krok správnym smerom, pretože je pre F1 štandardom do dnešných dní.
Auto snov zastavila vojna
V nasledujúcich rokoch vytvorili vozidlá Auto Union niekoľko svetových rekordov, vyhrali množstvo pretekov do vrchu, tri nemecké majstrovstvá a v roku 1936 aj európsky šampionát. Málokto však vie, že počas vývoja áut pre Grand Prix pracovala konštrukčná kancelária Ferdinanda Porscheho aj na super aute, ktoré by využívalo techniku pretekárskych špeciálov, no bolo by schválené pre cestnú premávku. A ešte k tomu malo ísť o aerodynamickú limuzínu, prípadne auto určené na diaľkové preteky ako Mille Miglia či vytrvalostné preteky Spa-Francorchamps alebo Le Mans. Projekt „Schnellsportwagen“ s označením Type 52 sa začal rodiť už koncom roka 1933. Ferdinand Porsche dodal prvé dizajnové náčrty a v roku 1934 začali získavať presnejšiu podobu.
Ďalším krokom malo byť postavenie testovacieho vozidla. K tomu však nikdy nedošlo. V roku 1953 bol projekt zastavený a jeho stopa končí v archívoch Audi a Porsche. To už začal v Nemecku nástup nacistov a o tom, čo bolo ďalej, vari ani nemusíme hovoriť. Jednoducho, nebol čas na nové auto snov. A tým Type 52 rozhodne byť malo. Ferdinand Porsche počítal s technikou pretekárskeho Auto Unionu Type 2, ktorú zabalí do ladnej aerodynamickej karosérie. V hre bol teda aj neuveriteľný 4,4-litrový 16-valec. Aby bolo ale auto vhodné na cesty, znížil kompresný pomer aj otáčky rootsovho kompresora. Aj tak by bolo Type 52 vo svojej dobe s výkonom 200 koní a krútiacim momentom 436 Nm jedným z najsilnejších civilných áut s odhadovanou maximálnou rýchlosťou 200 km/h.
Ďalšou raritou Schnellsportwagenu bolo usporiadanie. Motor mal byť pred zadnou nápravou, tak ako pri monopostoch, a volant v strede. Ďalší dvaja cestujúci mali sedadlá posunuté mierne vzad vedľa vodiča. Nepripomína vám to niečo? Áno, tento lejaut predbehol McLaren F1 o celých 62 rokov. Zadný pár dverí, ktorým zasa vytváral Auto Union Type 52 v podstate prvé 4-dverové kupé, však neslúžil cestujúcim. Dvere mali uľahčiť prístup k rezervným kolesám a megalomanskému motoru. Veď technika zaberala takmer dve tretiny dĺžky tohto „korábu“. Každý detail tohto auta bol jednoducho prevratný. Ani sa netreba čudovať, že Audi, presnejšie jeho divízia Audi Tradition sa rozhodla, že Schnellsportwagen privedie do reality. Výsledok omráčil návštevníkov tohtoročného festivalu rýchlosti v Goodwoode.
Zmeny boli nutné
Po 90 rokoch sa tu ako blesk z jasného neba zjavil Auto Union Type 52, neznámy Schnellsportwagen. Audi pomohla so stavbou britská dielňa Crosthwaite & Gardner, ktorá je expertom na reštaurovanie historických vozidiel. Nebolo to ale ľahké, pretože ako základ mohla poslúžiť len pôvodná technická dokumentácia. Aj to nie kompletná, veď spoločnosť Auto Union skončila po druhej svetovej vojne za železnou oponou, teda v Ruskom okupovanej zóne, čo malo za následok zmiznutie takmer všetkých historických pretekárskych vozidiel, dokumentov aj fotografií. Audi a Crosthwaite & Gardiner preto museli pri reinkarnácii urobiť aj niekoľko dôležitých rozhodnutí takpovediac na vlastnú päsť. Tvrdia však, že aj vtedajší inžinieri Auto Unionu by pri vývoji postupovali podobne.
Kvôli civilnému zaveseniu predĺžili experti rázvor náprav z pôvodne plánovaných 2 990 na 3 315 mm. Namiesto kombinácie priečnych listových pružín a trecích tlmičov ako mal Auto Union Type 22, využíva Schnellsportwagen pozdĺžne odpruženie torznými pružinami v kombinácii s hydraulickými tlmičmi. Počas vývoja bola 110-litrová palivová nádrž premiestnená pod sedadlá. V pretekárskom aute bola podstatne väčšia nádrž priamo za vodičom. Bubnové brzdy na všetkých štyroch kolesách Type 52 ostali, ako aj drôtené kolesá. Experti sa tiež rozhodli použiť novšiu verziu motora V16 a to z Auto Unionu Type C z roku 1936. Vtedy mal už zdvihový objem šiestich litrov a výkon neskutočných 520 koní, aj vďaka schopnosti spaľovať pretekárske palivo, ktoré pozostáva z mixu metanolu (50 %), benzínu (40 %) a toluénu (10 %).
Výkon putuje výlučne k zadným kolesám cez 5-stupňovú prevodovku. Predpokladáme, že v takejto podobe by Type 52 dokázalo atakovať rýchlosť 300 km/h. Audi to ale zatiaľ nevyskúšalo a je otázne, či na niečo také nájde odvahu. Projekt superauta s dĺžkou 5 390, šírkou 1 780, výškou 1 660 mm a hmotnosťou 1 450 kg, ktorá je o 150 kg vyššia, než plánoval Ferdinand Porsche, musel byť totiž poriadne „mastný“. Veď každý jeden diel, vrátane všetkých komponentov hliníkovej karoséri či drevených obkadov interiéru, musel byť vyrobený ručne. Cena jediného solitéru je jednoducho nevyčísliteľná.