Foto: GM
Vysokú hodnotu nemusia mať len staré Ferrari, Porsche, Mercedesy-Benz či Bugatti. Toto je príbeh vzácneho autobusu. Putoval z rúk do rúk, až skončil pokrytý hrdzou na záhrade. Akoby sa bol pod zem prepadol takmer na jedenásť rokov. Lenže pôvodný majiteľ netušil, že hrdzavé monštrum je v skutočnosti poklad. A tak ho predal za smiešne peniaze. Mohol mať pritom milióny. Vlastnil totiž pravý GM Futurliner, z ktorého vzniklo len dvanásť exemplárov. Jeho kus bol siedmym v poradí.
Pre svetovú výstavu v New Yorku
Názov GM Futurliner nepovie veľa možno ani znalcom autobusov. O to je však vzácnejší. So zveličením ide o „modrý maurícius“ medzi autobusmi. Nevznikol však preto, aby vozil ľudí, čo je jeho ďalšou špecialitou. Koncern GM vyrobil dvanásťkusovú sériu na zákazku pri príležitosti Svetového veľtrhu v New Yorku, ktorý sa konal v roku 1939. Neskôr jazdila flotila autobusov po celých Spojených štátoch v rámci výstavy Parade of Progres, teda výstavy venovanej prehliadke pokroku. A dobové autobusy tieto vozidlá nepripomínali ani náhodou.
Foto: GM
Každý z autobusov ukrýval malú výstavnú sieň, ktorá demonštrovala pokrok v nejakej oblasti – technike, architektúre, vede a podobne. Aj preto mali Futurlinery až 19 rôznych dverí a sklenenú strechu. Neboli to žiadni drobčekovia. Dĺžkou presahovali desať metrov, na šírku merali 2,4 metra a na výšku až 3,5 metra. To najmä z dôvodu zvýšenej kabíny. Oblý aerodynamický dizajn pôsobil naozaj futuristicky. V New Yorku sa stali skutočnými hviezdami, lenže veľkú kariéru si konvoj neužil. Druhá svetová vojna urobila výstavám koniec.
Foto: GM
Na scéne sa všetkých dvanásť bratov objavilo až v roku 1953, a to po dôkladnej rekonštrukcii. Pôvodný 4-valcový diesel nahradili silnejšie benzínové 6-valce s objemom 4,9 litra. Takže pôvodná rýchlosť 60 km/h vzrástla aspoň na 80. To aj vďaka novej 4-stupňovej automatickej prevodovke Hydramatic, za ktorou nasledoval druhý dvojstupňový manuál, ktorý počet rýchlostí zdvojnásobil. Úplnú raritu predstavuje tretia prevodovka s troma stupňami, ktorá umožňovala voliť stály prevod. Podľa toho, aká úloha Futurlinery čakala. To však už musel vodič vystúpiť z kabíny. A raritou je aj dvojmontáž na prednej náprave.
Futurlinerom zničila kariéru televízia
K technickej výzbroji patrili dva dieselelektrické generátory. To preto, aby mal Futurliner dostatok energie na výkonné osvetlenie svojej výstavnej siene, ale aj okolia. Takže hmotnosť vzrástla na 12 ton. Počas revízie dostal a flotily výkonnejšie brzdy a výkonnejší posilňovač riadenia. Predtým bola brzdová sústava taká slabá, že autobusy zvykli v konvoji pri nedostatočnom odstupe do seba nabúrať. To napriek skvelému výhľadu, ktorý mal vodič zo skleneného centrálne situovaného kokpitu vo výške až troch metrov. Do kabíny viedli schody.
Foto: GM
Iné sedadlá by ste tu však hľadali márne. Priestor dostali tematické expozície. Napríklad život na farme, budúcnosť amerických miest, výhody prúdových alebo naftových motorov. Neskôr pribudla miniatúrna výrobná linka automobilov či animovaná expozícia o rozvoji americkej cestnej siete. Futurlinery pútali pozornosť všade, kde sa objavili, ale pomaly prichádzal na svet ich „nepriateľ“ – televízia. Mimochodom, aj tú tieto autobusy predpovedali jednou zo svojich expozícií. A keď ste sa mohli pozerať na svet doma v obývačke, nemuseli ste chodiť po výstavách.
Foto: GM
Záujem o putovný konvoj prudko klesol, takže svoju misiu skončil už v roku 1956, len tri roky od spustenia projektu. Koncern General Motors sa preto autobusov zbavil. Dva kúpila napríklad michiganská polícia, ktorá ich prekrstila na Safetylinery a snažila sa pomocou nich vzdelávať motoristov v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Ďalší Futurliner skončil v rukách kontroverzného proroka Orala Robertsa, ktorý ho použil ako pódium pre svoje misionárske púte. Väčšina zvyšných Futurlinerov mala teda známy osud. Okrem nášho čísla sedem.
Z ruky do ruky až do Nemecka
To malo skončiť v rukách autobusového dopravcu v Massachusetts, ale neskôr sa ukázalo, že do depa tento Futurliner nikdy nedorazil. Takže ho mnohí považovali za stratený. Jeho príbeh bol naozaj komplikovaný a na svetlo sveta vyšiel v podstate nedávno. Najprv ho na propagačné účely kúpila americká energetická spoločnosť, od roku 1960 slúžil ako servisné vozidlo pretekárskeho tímu a v roku 1964 ho tím nechal na vrakovisku v New Hampshire, neďaleko miesta, kde autobusu došlo palivo. Technický stav bol už asi biedny a renovácia sa zdala byť pravdepodobne príliš drahá.
Foto: GM
Na „cintoríne áut“ ostalo číslo sedem až do roku 1984, teda celé dve desaťročia. Pred zošrotovaním ho zachránil prevádzkar reštaurácií Kendrick, ktorý hľadal auto vhodné na pojazdný bar. V službe ostal náš Futurliner niekoľko rokov, ale nakoniec skončil za domom neznámeho majiteľa, kde stál do roku 2005. Vtedajší vlastník sa pravdepodobne v autách veľmi neorientoval, pretože Futurliner predal za pár tisíc dolárov Tomovi Lernedovi a asi bol rád, že sa ho zbavil. Pritom mu stál na záhrade skutočný poklad. Tom to dobre vedel a tak mal v pláne autobus zrenovovať. Na to však nikdy nenašiel dosť prostriedkov.
Foto: Chrome Cars
Vďaka bohu, Futurliner aspoň zakonzervoval a zachoval množstvo súčiastok. Tak to bolo celých ďalších jedenásť rokov. Ľady sa pohli až začiatkom tohto roka, keď sa Tom vzdal svojich plánov a autobus predal nemeckej spoločnosti Chrome Cars. Tá potvrdila, že ide o autentický Futurliner s výrobným číslom dokladujúcim poradové číslo sedem a vzácny exemplár previezla cez oceán a prístav v Rotterdame do nemeckej Jeny. Príbeh má dobrý koniec. Spoločnosť tento klenot dôsledne zrenovovala. Vyzerá ako by práve zišiel z výrobnej linky. Má dokonalý lak, funkčných všetkých 19 otvárateľných častí karosérie a výsuvnú svetelnú rampu.
Spoločnosť Chroem Cars následne autobus predala americkému zberateľovi. U toho strávil Futurliner niekoľko ďalších rokov. Dnes sa ale tento „modrý maurícius“ medzi autobusmi opäť objavil v ponuke. Americký vlastník ho predáva cez Facebook. A koľko si zaň pýta? Ak máte záujem, pripravte si 998 900 amerických dolárov. Nie je to málo, ale ani veľa. Podľa starších informácií bol totiž už v roku 2006 jeden z exemplárov vydražený za 4,1 milióna dolárov. Takže cena nedáva príliš logiku. Tomuto klenotu by asi lepšie svedčala aukcia než čudesný predaj cez sociálnu sieť. Vyzerá to skôr tak, že majiteľ potrebuje čo najskôr peniaze. Netušíme ani to, za koľko Futurliner získal pred rokmi od Chrome Cars.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru