V šesťdesiatych, sedemdesiatych či osemdesiatych rokoch minulého storočia mali automobilový dizajn pevne v rukách najmä talianske karosárne Italdesign, Bertone, Pininfarina či Ghia. Ich služby využívali desiatky automobiliek. Mercedes-Benz ich však nepotreboval. Do jeho služieb totiž v roku 1958 nastúpil Bruno Sacco – Talian s nemeckým občianstvom, ktorý sa staral o dizajn Mercedesov-Benz nasledujúce štyri dekády. A robil to excelentne. K dizajnu ho to ťahalo už od mladosti. Keď prvýkrát zahliadol v uliciach Tarvisia americký Studebaker Comander, ovplyvnilo ho to na celý život. Hoci sa po štúdiu na Polytechnickej univerzite v Turíne snažil nájsť prácu v talianskych karosárňach Ghia a Pinifarina, nakoniec sa mu stal osudným Stuttgart.
Koncom roku 1957 sa Sacco stretol v Turíne s Karlom Wilfertom, vedúcim testovania karosérií Mercedesu-Benz v Sindelfingne. Wilfert práve budoval nové oddelenie štylistiky, ktoré viedol Friedrich Geiger. Za prvého dizajnéra bol Wilfertom vymenovaný Paul Bracq a v roku 1958 k nemu nastúpil ako druhý štylista práve Sacco. Najprv pracoval v oblasti vývoja a neskôr ako vedúci oddelenia dizajnu karosérií a rozmerových koncepcií. Počas tejto doby vznikli ikonické modely, ako sú Mercedes-Benz 600 (W 100, 1963 až 1981) a 230 SL, prezývaný „pagoda“ (W 113, 1963 až 1971). Tvaroval tiež experimentálne koncepty s Wankelovým motorom C 111 (1969) a C 111-II (1970). Stojí aj za legendami, ako napríklad za modelmi strednej triedy W123 (1976 až 1986).
Foto: Mercedes-Benz
Po vymenovaní za hlavného inžiniera v roku 1975 sa Sacco stal vedúcim oddelenia dizajnu ako nástupca Friedricha Geigera. Prvým vozidlom, ktoré mal na svedomí, bolo kombi modelového radu W123, predstavené v roku 1977 ako prvé kombi značky. Počas tejto doby vtlačil pečať elegantnej triede S modelového radu W126 (1979 až 1992) a súvisiaceho kupé (1981 až 1991). Na tieto autá bol obzvlášť hrdý: „Modelový rad 126 vo všetkých dizajnových formách je to najlepšie, čo som pre Mercedes-Benz urobil,“ povedal Sacco o desaťročia neskôr v retrospektíve. Niet divu, že počas jeho odchodu do dôchodku ostal v jeho garáži elegantný tmavomodrý Mercedes-Benz 560 SEC.
Čítajte viac Mercedes-Benz W124: 'Posledný Mercedes' má 40. Stále nezostarol
Sacco pochopil, ako dať dizajnu primeraný význam v hierarchii Mercedesu-Benz. Tento estét kládol dôraz na výraz a silu symbolu. Jedným z jeho tvrdení bolo, že „v prípade Mercedes-Benz má byť identita modelového radu zachovaná z jednej generácie na ďalšiu, aby sa predišlo tomu, že po predstavení nasledujúcej generácie bude tá predošlá vyzerať staro“. Navyše mal byť podľa neho každý Mercedes-Benz rozpoznateľný ako zástupca značky, a to na celom svete. Výrazným prvkom, predstaveným Saccom v roku 1979, boli bočné ochranné lišty v dizajne predného nárazníka triedy S (W126). Tento prvok sa v nasledujúcich rokoch preniesol aj do inovatívnej kompaktnej triedy W 201, teda Mercesu-Benz 190 (1982 až 1993), modelového radu W124 (1984 až 1997), radu S, známeho ako „mamut“ (1991 až 1998) a modelovej rady R 129 SL (1989 až 2001).
Foto: Mercedes-Benz
V roku 1993 sa Sacco stal členom predstavenstva spoločnosti. V tejto funkcii zodpovedal aj za dizajn úžitkových vozidiel. So Saccom kládol Mercedes-Benz stále väčší dôraz na estetiku a aerodynamiku. Proporcie a línie boli prvoradé, no dôraz bol kladený aj na funkčnosť. Saccova filozofia nadčasovej elegancie oslovila aj mladšie publikum. Platilo to najmä pre model 190 (W 201), ktorý značke otvoril cestu k novým zákazníkom. Charakteristický Saccov štýl sa stal obzvlášť viditeľný počas produktovej ofenzívy v polovici 90. rokov, keď trieda A (W 168, 1997 až 2005), trieda M (W 163, 1997 až 2004), SLK (R 170), CLK (W 208, 1997 až 2003) a trieda V (W 638, 1996 až 2005) výrazne rozšírili ponuku značky. Posledné modely, za ktoré Sacco zodpovedal pred odchodom do dôchodku, boli modelové rady triedy S (W220,1998 až 2005) a kupé luxusnej triedy CL modelového radu C 215 (1999 až 2006).
Čítajte viac Mercedes-Benz 190: Revolučný 'Baby-Benz' má 40. Najprv ho nechceli
Sacco tiež inicioval nové dizajnové centrum značky v Sindelfingene, ktoré navrhol hviezdny taliansky architekt a priemyselný dizajnér Renzo Piano. Jeho schopnosť harmonicky kombinovať estetiku a technológiu urobila z Sacca jedného z najvplyvnejších dizajnérov v automobilovej histórii. Do dôchodku odišiel 31. marca 1999 s množstvom ocenení. Sacco získal čestný doktorát na Univerzite v Udine v roku 2002, v roku 2006 bol prijatý do „Automotive Hall of Fame“ v Dearborne a v roku 2007 do „European Automotive Hall of Fame“ v Ženeve. Bruno Sacco po dvoch desaťročiach od odchodu do dôchodku povedal: „Mercedes bol môj život a ja si za tým stojím na sto percent.“
Čítajte viac Mercedes W123: 'Piano' má 40. Najazdiť vedelo aj 1 000 000 km
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru