Nabíjateľné hybridy sú už dlho v hľadáčiku ekologických aktivistov a environmentálnych organizácií. Bojuje proti nim Greenpece, Medzinárodná rada pre čistotu dopravy ICCT aj Európska federácia pre dopravu a životné prostredie T&E. Všetky v podstate zhodne tvrdia, že ide o „vlkov v rúchu baránka“. Problémom je gigantický rozdiel medzi ich udávanou a reálnou spotrebou paliva. To, že dokážu časť kilometrov absolvovať v čisto elektrickom režime, znamená, že podľa súčasnej metodiky WLTP má väčšina z ich priemernú spotrebu nižšiu ako dva litre na 100 km a ich emisie sú pod hranicou 50 gramov CO2, čo ich v mnohých krajinách oprávňuje k daňovým úľavám a rôznym stimulom.
Čítajte viac Porsche si patentovalo 6-taktný motor! Prsty v ňom majú aj Rumuni
Napokon, práve preto sa stali obľúbené vo firemných flotilách, kde ich organizácie nakupovali len kvôli dotáciám, teda len preto, že to bolo výhodné. Množstvo testov pritom dokázalo, že v reálnej premávke vypúšťajú podstatne viac emisií. Tak napríklad test T&E už v roku 2020 odhalil, že aj s plne nabitými akumulátormi a v optimálnych podmienkach mali testované autá emisie CO2 vyššie o 28 až 89 %. V hybridnom režime s vybitými akumulátormi prekračovali deklarovanú spotrebu trikrát až osemkrát a v režime nabíjania akumulátora benzínovým motorom, ktorý používajú majitelia plug-in hybridov napríklad pred vjazdom do „zelenej zóny“, prekročili emisie trikrát až dvanásťkrát.
Čítajte viac ADAC: Použitý kuchynský olej je čistejšie palivo ako nafta. Zachráni dieselové motory?
„Plug-in hybridy sú falošné elektromobily vyrobené len kvôli laboratórnym testom emisií a kvôli daňovým úľavám,“ povedala vtedy po teste zhrozená Julia Poliscanova z T&E. Už vtedy navrhovala okamžitý zákaz dotácií na autá s týmto pohonom. A zdá sa, že lobing „zelených“ bol úspešný. Nová emisná norma Euro 6e-bis, platná od roku 2025, teda od začiatku tohto roka, totiž zavádza prísnejšiu metodiku merania spotreby, ktorá zasiahne najmä nabíjateľné hybridy. Predtým sa emisné testy vykonávali na simulovanej vzdialenosti 800 km, ale Euro 6e-bis to zvyšuje na 2 200 km. Čo to znamená, to sa ICCT teraz pokúsilo ilustrovať na plug-in hybridnom BMW X1 xDrive25e.
Čítajte viac Holanďania rušia stovku na diaľniciach. Zníženie rýchlosti neznížilo emisie
„Za posledných niekoľko rokov sa ukázalo, že v súčasnosti používaný testovací cyklus neodráža skutočné používanie plug-in hybridov, čo má za následok nereálne nízke oficiálne hodnoty emisií CO2. To vedie k priepastnému rozdielu medzi skutočnou spotrebou paliva a oficiálnou hodnotou určenou počas typového schvaľovania," uviedla vo vyhlásení ICCT. Pre spomínané BMW to v novom cykle znamená nárast približne 45 gramov CO2 na 100 km, na konečných 96 g. Tým by stratilo akékoľvek nároky na dotácie a daňové úľavy. A bude horšie, pretože, v roku 2027 sa norma opäť sprísni, takže emisie BMW X1 razom vzrastú až na 122 gramov. To už ale potom bude patriť medzi tie „špinavšie“ autá.
Čítajte viac Nemci sa zamilovali do drahej ekonafty HVO 100. Ale len keď idú na STK
Samozrejme, spolu so stovkami ďalších plug-in hybridov, ktoré sa pre automobilky stali receptom, ako znížiť flotilové emisie a zákazníkom dopriať dostatočný výkon. Nad plug-in hybridmi sa teda začínajú sťahovať čierne mračná. Jednoducho preto, že nebude žiaden zásadný dôvod, prečo ich kupovať. A možno je to škoda, pretože práve v súčasnosti sa stávajú konečne použiteľnými. Najmä po tom, čo koncerny VW či Mercedes-Benz začali v nabíjateľných hybridoch používať väčšie batérie s kapacitou nad 20 kWh s možnosťou rýchleho nabíjania jednosmerným prúdom. Vďaka tomu zvládnu v bezemisnom režime aj 100 km a konečne je možné využiť ich elektrický pohon aj pri dlhších cestách, pretože batériu bez problémov nabijete počas krátkej prestávky.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru