Európa uvalila od októbra vlaňajšieho roka zničujúce dovozné clá na čínske elektromobily. Predaj týchto áut v únii tak koncom roka prudko klesol. Peking sa však nevzdáva. Čínske automobilky sa chcú clám vyhnúť výstavbou tovární priamo v Európe. Táto mašinéria sa už vlastne dala do pohybu. BYD oznámil výstavbu výrobných závodov v Maďarsku a Turecku, Leapmotor v Poľsku a Chery v Španielsku. To je ale len začiatok. Ako totiž uvádza web Autonews, do centra pozornosti čínskych značiek sa dostáva Nemecko – kolíska európskeho automobilového priemyslu. A kríza Volkswagenu, najväčšieho európskeho výrobcu áut im hrá do karát.
Číňania už jastria
Nemenovaný zdroj agentúre Reuters povedal, že čínski predstavitelia a výrobcovia automobilov už sledujú nemecké továrne, ktoré majú byť pre nadbytočnú kapacitu a veľké reštrukturalizačné plány zatvorené. Najmä o továrne Volkswagenu. Kúpa nemeckých automobilových závodov by Číne umožnila vybudovať si vplyv v regióne, kde sídlia niektoré z najstarších a najprestížnejších automobilových značiek. Je to podobný postup, ako už predviedla Čína v Nemecku v sektore telekomunikácií či robotiky. Na autá si ale zatiaľ netrúfla. Ide však len o otázku času. Záujem o prienik čínskych automobiliek v Nemecku má priamo čínska vláda.

Ako uvádza web Autonews, počas 16 rokov úradovania Angely Merkelovej sa ekonomiky oboch krajín hlboko prepojili, poháňané investíciami a exportom nemeckých automobiliek do Číny. Vzťahy však časom prudko ochladili, keďže súčasná koalícia tlačí na zníženie závislosti Nemecka od Číny. Ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková opísala čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga dokonca ako „diktátora“ a Čínu ako rivala. Úspech Číňanov v Nemecku tak bude závisieť aj od rozhodnutí novej nemeckej vlády po februárových voľbách. Čínski producenti si už brúsia zuby na fabriky VW v Drážďanoch a Osnabrücku, ktoré majú byť zatvorené v rámci najväčších úsporných opatrení, aké kedy nemecká automobilka podstúpila.

Zdroj agentúry Reuters tvrdí, že Volkswagen by sa predaju závodu v Osnabrücku čínskemu vlastníkovi nebránil. „Zaviazali sme sa nájsť ďalšie využitie pre túto kapacitu. Cieľom musí byť životaschopné riešenie, ktoré zohľadní záujmy spoločnosti a zamestnancov,“ povedal hovorca VW a odmietol konkrétne komentovať špekulácie o ponuke. Proti by neboli ani odbory. Stephan Soldanski, zástupca odborového zväzu z Osnabrücku, povedal, že pracovníci závodu nebudú mať nič proti výrobe pre jedného z čínskych partnerov. „Viem si predstaviť, že by sme vyrobili niečo pre čínsky spoločný podnik, ale pod logom VW a podľa štandardov VW. To je kľúčová podmienka,“ povedal.
Po Volkswagene sú na rane ďalší
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedol, že spoločnostiam, ktoré chcú investovať v Nemecku, by to malo byť povolené. „Čína zaviedla sériu opatrení s cieľom vytvoriť nové obchodné príležitosti pre zahraničné spoločnosti. Dúfame, že aj nemecká strana bude mať otvorenú myseľ a poskytne čínskym firmám spravodlivé a nediskriminačné podnikateľské prostredie na investovanie,“ uviedol hovorca vo vyhlásení pre agentúru Reuters. Bankár oboznámený s problematikou uviedol, že predaj tovární by mohol byť pre Volkswagen lacnejší ako úplné zatvorenie závodov a že za každú by mohol získať 100 miliónov až 300 miliónov eur.

Lenže v hľadáčiku čínskych firiem sú aj ďalšie závody. Napríklad nevyužitý závod Fordu v Saarlouis v Nemecku a závod Audi v Bruseli, ktorý ukončil výrobu elektrického Audi Q7 e-tron. V Nemecku chce mať závod aj Leapmotor. Európa sa teda prieniku čínskych investícii nevyhne. Hoci predstavujú príležitosť pre vytvorenie nových pracovných miest, prinášajú aj riziká v podobe oslabenia tradičných európskych výrobcov áut. Najmä ak za podpory čínskej vlády nastavia agresívnu cenovú politiku. Zavedenie protičínskych ciel tento proces len a len urýchli.