Holandský denník De Telegraaf, ktorý cituje aj portál Brussels Signal, prišiel so závažnými obvineniami, že Európska komisia údajne presmerovala viac ako 20 miliónov eur na skrytú podporu svojej vlastnej zelenej agendy, respektíve Green Dealu. Tá smerovala k rôznym mimovládnym organizáciám, ktoré dostávali konkrétne zadania a museli preukazovať svoju efektivitu „pôsobenia“ na europoslancov a verejnú mienku.
Napríklad Európsky úrad pre životné prostredie [EEB], ktorý zastrešuje rôzne environmentálne neziskové organizácie, mal poskytnúť aspoň 16 konkrétnych príkladov, v ktorých Európsky parlament vďaka ich lobistickým snahám urobil zelenú legislatívu ambicióznejšou.
Čo je Európsky úrad pre životné prostredie (European Environmental Bureau, EEB)?
Je najväčšou sieťou environmentálnych občianskych organizácií v Európe. Založený bol v roku 1974, združuje viac ako 185 členských organizácií z 41 krajín, ktoré zastupujú približne 30 miliónov jednotlivcov a podporovateľov. EEB sa zameriava na riešenie najnaliehavejších environmentálnych problémov v Európe prostredníctvom stanovovania agendy, monitorovania, poradenstva a ovplyvňovania spôsobu, akým Európska únia pristupuje k rôznym otázkam, vrátane poľnohospodárstva, ochrany prírody, znečistenia ovzdušia a hluku, klimatických zmien, energetiky, obehového hospodárstva a ďalších oblastí.
Finančné prostriedky na skrytý lobing mali čiastočne pochádzať aj z programu LIFE, určeného predovšetkým na ochranu životného prostredia a realizáciu klimatických opatrení. Mali byť využité environmentálnymi organizáciami na lobing priamo v europarlamente a na ovplyvňovanie verejnej mienky.
Program LIFE patrí v rámci EÚ k významným zdrojom financovania pre projekty zamerané na znižovanie emisií, adaptáciu na zmenu klímy a ochranu biodiverzity. Disponuje rozpočtom vo výške 5,4 miliardy eur na roky 2021 až 2027. Hoci by teda údajných vyše 20 miliónov eur predstavovalo iba zlomok z celkového objemu, kritici upozorňujú, že presmerovanie týchto peňazí na nelegitímne či netransparentné aktivity môže zásadným spôsobom narušiť dôveru verejnosti v inštitúcie EÚ a v samotnú európsku Zelenú dohodu.
Ako vyplýva z informácií, ktoré zverejnil holandský denník, peniaze mali byť použité na rôzne komunikačné a propagačné kampane zamerané na presviedčanie občanov o potrebe ekologickej transformácie – od zákazu spaľovacích motorov a podpory elektromobility cez obnoviteľné zdroje až po udržateľné poľnohospodárstvo. Súčasťou toho boli okrem lobingu v europarlamente podľa všetkého podujatia, mediálne výstupy i stretnutia s predstaviteľmi vnútroštátnych inštitúcií, pri ktorých nebolo zrejmé, respektíve bolo zamlčané, že časť nákladov je hradená práve z bruselských zdrojov.
Napríklad podľa zmluvy, ktorú De Telegraaf preveril a má ju k dispozícii, malo byť 700 000 eur v dotáciách použitých na „ovplyvnenie“ debaty o farmárstve tak, aby boli prijaté pravidlá šetrnejšie k životnému prostrediu.

Tento zvláštny druh financovania už priznali aj niektorí predstavitelia Európskej komisie. Európsky komisár Piotr Serafin (rozpočet, prevencia podvodov) pripustil, že mimovládne organizácie skutočne využívali zdroje od Eurokomisie pri lobovaní u poslancov Európskeho parlamentu. Dohody o tom podľa neho uzavreli „niektoré útvary“ Európskej komisie. „Musím priznať, že to bolo nevhodné,“ povedal v rozprave s Európskym parlamentom, cituje ho server Eeuropean Newsroom.
Po zverejnení obvinení viacerí europoslanci volajú po otvorení oficiálneho parlamentného vyšetrovania, ktoré by malo zistiť, či neprišlo k porušeniu etických noriem alebo dokonca zákonov. Žiadajú zároveň zverejnenie zoznamu podporených projektov a organizácií, ktoré mohli byť zapojené do tzv. tieňového lobingu.

Obvinenia prichádzajú v čase, keď sa Únia usiluje o masívnu podporu Zelenej dohody, ktorej cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Ak by sa preukázalo, že Komisia v skutočnosti nenápadne financovala svoju vlastnú kampaň na presvedčenie europoslancov a občanov, mohlo by to vyvolať negatívnu odozvu nielen v jednotlivých členských štátoch, ale aj na pôde samotného Európskeho parlamentu. V sázke je nielen reputácia Komisie a fungovanie programu LIFE, ale aj dôvera v prijaté environmentálne opatrenia.
V najbližších týždňoch by sa mala situácia objasniť. Ak sa tieto závažné tvrdenia v celej šírke potvrdia, môže dôjsť k pritvrdeniu kontrolných mechanizmov a k sprísneniu podmienok, za akých bude možné prideľovať finančné prostriedky na komunikačné kampane v prospech ekologických cieľov. Pre mnohých pozorovateľov ide o skúšku dôveryhodnosti inštitúcií EÚ, ktoré dlhodobo zdôrazňujú zásadu transparentnosti a oddelenia verejného záujmu od súkromných lobistických iniciatív.