
Mnohí analytici či šéfovia európskych automobiliek dlhodobo upozorňovali, že clá zavedené na čínske elektromobily, ktoré majú chrániť európsky trh, môžu mať presne opačný efekt. Jednoducho, každá palica má dva konce. Stalo sa. Dotkli sa totiž aj áut, ktoré vyrábajú západné spoločnosti v Číne v spoločných závodoch s čínskymi partnermi. A nie je ich málo. Takéto podniky majú v Číne Volkswagen, Volvo, BMW, Mercedes-Benz, Mini, Smart, Polestar a množstvo ďalších. Výnimkou je Tesla, ktorá bola prvou západnou automobilkou v Číne, ktorá postavila výrobný závod vo vlastnej réžii a bez čínskeho joint venture. Ani tú však clá neobišli.

Clá sa podľa jednotlivých výrobcov pohybujú od 7,8 až do 36,3 %. Túto sadzbu treba pripočítať k základnému 10-percentnému clu. Tým sa stávajú niektoré čínske elektromobily v Európe prakticky nepredajné. Odpoveď nespokojných výrobcov už prišla. Na Európsky súdny dvor (CJEU) podalo v tejto súvislosti žalobu niekoľko čínskych automobiliek, ale aj BMW. Teraz sa do zoznamu pridala Tesla, ktorá z Číny dováža na starý kontinent Teslu 3 vyrábanú v šanghajskej Gigafactory. Ide o ďalší konflikt Elona Muska s Bruselom po tom, čo začiatkom januára EÚ zintenzívnila vyšetrovanie Muskovej platformy X v súvislosti s moderovaním či skôr nemoderovaním jej obsahu.

Žalobu podal Musk na Všeobecný súd, nižšiu z dvoch komôr Súdneho dvora EÚ, minulú stredu, čo bol konečný termín na podanie námietok. Konania na Všeobecnom súde trvajú priemerne 18 mesiacov a možno sa proti nim odvolať. Žiadne ďalšie podrobnosti o prípade neboli poskytnuté. Podobne postupoval aj čínsky koncern SAIC, ktorý vlastní známu značku MG či Geely, pod ktoré patrí Volvo alebo Polestar. Tesla podala sťažnosť napriek tomu, že práve ona mala zo všetkých výrobcov určené ďaleko najnižšie dodatočné clo – len 7,8 %. Len na porovnanie, SAIC čelí clu vo výške 35,3 %, BYD vo výške 17 % a Geely vo výške 19 %. To podľa úrovne dotácií čínskej vlády a ochote, či neochote spolupracovať pri vyšetrovaní štátnej podpory.
