V súvislosti s krízou automobilového priemyslu, ktorá vznikla koncepčne a odborne nepripraveným a napriek tomu politicky vynucovaným prechodom na elektromobilitu a s ním súvisiacou neschopnosťou tradičných európskych výrobcov konkurovať čínskym automobilkám, sa veľa píše o problémoch Volkswagenu, ale aj Fiatu, Citroënu, Peugeotu, Audi, Porsche, Lamborghini a ďalších značiek.
Menej sa však už píše o problémoch ich dodávateľov, ktorých automobilky v snahe zachrániť sa „vyžmýkali“ do maximálnej možnej miery a keď to nestačilo, jednoducho sa ich zbavili. Kríza v dodávateľskom sektore bola predzvesťou súčasnej situácie a je oveľa hlbšia, než problémy automobiliek, schopných riziká viac diverzifikovať. Len v roku 2024 dodávatelia automobiliek v Európe museli prepustiť vyše 54-tisíc (od roku 2020 ich počet už prekročil 100-tisíc) – a to je optimistický odhad. Rok predtým bola situácia podobná, problémy totiž začali už s príchodom Covidu v rokoch 2020 a 2021. Odvtedy sa len ďalej prehlbujú.
Už v roku 2022 sme písali o krachu firmy Bia Forst z Baden Forstu. Jej názov vám zrejme nič nevraví, ide však o spoločnosť, ktorá dodávala pre Mercedes-Benz celé desaťročia slávnu trojcípu hviezdu, ktorú autá mali na kapote. Poviete si, že s takýmto výrobným artiklom, ktorý je presne špecifikovaný a zazmluvnený nie je možné skrachovať. Aj preto v roku 2020 kúpila novú výrobnú linku na pokovovanie. Následne však prišiel útlm výroby a predaja áut a drvivá väčšina mercedesov postupne prešla na lacnejšie riešenie v podobe plakety na kapote, nahrádzajúcej vztýčenú hviezdu. Bia Forst tým pádom pomerne rýchlo skrachoval a nemecká automobilka jej krach zobrala „sucho“ na vedomie s tým, že má alternatívneho dodávateľa.
Takto sa do problémov po menších dodávateľov začali dostávať aj väčší, tlak automobiliek po znižovaní ceny neustáli, alebo majú veľký problém ustáť aj tak renomované spoločnosti ako Bosch, Webasto alebo Forvia. A problémy má dokonca aj najväčší hráč.
Automobilový dodávateľ ZF Friedrichshafen má desiatky fabrík, v ktorých pracujú desaťtisíce zamestnancov. V súvislosti so zlou situáciou v oblasti automobilového priemyslu a výrazného poklesu objednávok tento megakoncern čelí ťažkým časom. Podľa predsedu celopodnikového výboru Achima Dietricha vážne uvažuje kvôli zníženiu nákladov a zlepšeniu svojej finančnej situácie o zatvorení každého tretieho závodu v Nemecku, ide spolu až o 15 (hlavne menších) fabrík. Nie je to pritom iba odborárske strašenie. Obavy o budúcnosť nemeckých závodov ZF sú na mieste, keďže spoločnosť už v lete minulého roku oznámila plán na zrušenie 14 000 pracovných miest v priebehu najbližších rokov.
V tomto kontexte možno vyzerá informácia o krachu spoločnosti, ktorá bola na trhu takmer 230 rokov, banálne. Na automobilový sektor sa začala plne orientovať pred necelými 80 rokmi, keď pre tento účel zmodernizovala svoj závod v Lüdenscheide. Na jej konci sú zaujímavé dve veci. Viete, čo Gerhardi Kunststofftechnik v posledných rokoch vyrábala? No predsa slávne trojcípe hviezdy pre Mercedes, rovnako ako vyššie spomenutá Bia Forst.
Okrem nich samozrejme aj ďalšie komponenty, a to aj pre iné automobilky, napríklad pre BMW. Išlo hlavne o chrómové lišty, predné masky, kľučky dverí a podobne. Zamestnávala pritom približne 1 500 ľudí, takže vôbec nepatrila k malým firmám. Spoločnosť nakoniec položila na kolená, rovnako ako desiatky iných subdodávateľov automobiliek, kombinácia výrazne zvýšených cien za energie a poklesu predaja áut v Európe. A ten má na svedomí predovšetkým ich stále rastúca cena.
Len pre zaujímavosť – viete, koľko napríklad stála Škoda Kodiaq, keď ju na prelome rokov 2016 a 2017 na trh? Budete sa diviť – začínala na sume 21 690 eur. A viete na akej sume začína dnes? 40 460 eur. Samozrejme, ide o úplne iné a inak vybavené auto. Ale automobilky by aj naďalej vyrábali lacné autá, ak mi im európske regulatívy dali tú možnosť. Ale nedávajú.
Cena áut rastie nielen kvôli energiám, ale aj preto, lebo automobilky nemajú z čoho financovať a dotovať vývoj a predaj elektromobilov, do ktorého investovali miliardy, ďalšie miliardy musia investovať do nových povinných bezpečnostných technológií a predovšetkým do technológií na znižovanie emisií, pretože inak im zo strany EÚ hrozia obrovské pokuty. A preto šetria kde sa dá a k prvým „na rane“ patria ich subdodávatelia. Tak sa môže stať aj to, že spoločnosť, ktorá prežila inváziu Napoleona, dve svetové vojny, veľkú hospodársku krízu a všetko to dokázala ekonomicky ustáť, napokon neustojí regulatívny tlak EÚ, vymyslený politikmi „od stola“. Je to naozaj smutné a svojim spôsobom aj symbolické. Práve preto o tom píšeme.