Európska komisia v stredu potvrdila, že zákaz predaja nových osobných a ľahkých úžitkových áut so spaľovacími motormi od roku 2035 platí aj naďalej, odložila emisné pokuty spôsobom, ktorý pre automobilky fakticky nič nerieši a investuje do vytvorenia dodávateľských reťazcov pre výrobu v batérii v EÚ sumu, ktorá na to absolútne nebude stačiť. Pozrime sa na to podrobnejšie.
Frázy a utopické vízie
"Chcem, aby sa náš európsky automobilový priemysel ujal vedenia. Budeme podporovať domácu výrobu, aby sme sa vyhli strategickým závislostiam, najmä pokiaľ ide o výrobu batérií. Budeme sa držať našich dohodnutých emisných cieľov, ale s pragmatickým a flexibilným prístupom. Naším spoločným cieľom je udržateľný, konkurencieschopný a inovatívny automobilový priemysel v Európe, z ktorého budú mať prospech naši občania, naše hospodárstvo a naše životné prostredie,“ povedala pri predstavovaní akčného plánu pre automobilky predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Dôležitým konkrétnym krokokom v akčnom pláne je odloženie emisných pokút, ktoré však pre automobilky nič zásadné nerieši. Komisia tento mesiac navrhne zmenu nariadenia o normách CO2 pre osobné automobily a dodávky. Ak by bola zmena prijatá, umožnila by výrobcom automobilov splniť emisné ciele tak, že by priemerovali emisie za trojročné obdobie (2025 – 2027). To však znamená len to, že ak by tento rok emisné ciele nesplnili, museli by to kompenzovať v najbližších dvoch rokoch vyšším predajom nízkoemisných alebo bezemisných áut.
Výstižne to pre Pravdu okomentoval poslanec Marián Viskupič (SaS): „Trojročné vykazovacie obdobie namiesto každoročného odpočtu síce dá výrobcom áut trochu väčšiu flexibilitu, ale je to len slabá náplasť na problém, ktorý si Európa sama vytvorila zlými rozhodnutiami. Český návrh – úplný odklad pokút na päť rokov – bol z môjho pohľadu omnoho rozumnejší. Automobilky by tak získali väčší čas prispôsobiť sa realite a uvidelo by sa, v akom stave bude trh, namiesto toho, aby boli neustále tlačené do kúta nereálnymi emisnými cieľmi.“ Podľa neho je súčasný návrh EK slabý kompromis, ktorý nerieši podstatu problému. „EÚ si absurdne pokutuje vlastné automobilky, zatiaľ čo zvyšok sveta si podporuje svoj priemysel. Ak to takto pôjde ďalej, európsky automobilový priemysel sa dostane do ešte väčších problémov – a hlavným vinníkom budú zlé bruselské rozhodnutia,“ doplnil.

Automobilky zatiaľ tento návrh len skúmajú, podarilo sa nám však získať oficiálne stanoviska európskej divízie spoločnosti Hyundai Motor, v ktorom sa okrem iného píše: „Aj keď je to pozitívny vývoj, stále je zreteľný rozdiel medzi súčasným prirodzeným dopytom po elektrických vozidlách a emisnými cieľmi CO2 na najbližšie 3 roky.“ Inak povedané, v priebehu troch rokoch automobilky nedokážu s emisiami pohnúť tak, ako si to EÚ predstavuje a na ich konci tak či tak budú nútené zaplatiť vysoké kumulované pokuty.
Opatrenia, ktoré príliš nepomôžu
Akčný plán by mal, okrem iného, podporiť výrobu batérií pre elektromobily v EÚ. „Aby sme si udržali silnú európsku výrobnú základňu a vyhli sa strategickým závislostiam, uvoľníme 1,8 miliardy eur na vytvorenie bezpečného a konkurencieschopného dodávateľského reťazca pre batériové suroviny, čo pomôže podporiť rast európskeho automobilového priemyslu.“ Čo si treba pod tým predstaviť, ťažko povedať. Pravdou však je, že v EÚ momentálne žiadna veľká a čisto európska baterkáreň nefunguje a taktiež ťažba lítia v EÚ je minimálna, pretože sa stretáva s veľkým odporom miestnych obyvateľov a ekológov. Vo veľkom by sa ešte pred koncom tejto dekády mohla rozbehnúť v českom Cínovci. Uvedená suma je však aj na nejaké zmysluplné ekonomické stimuly v tejto oblasti doslova „kvapkou v mori“. Len pre zaujímavosť – zbrojný priemysel chce EÚ podporiť sumou 800 miliárd eur.

Ďalšími peniazmi chce EK cez Európsku alianciu pre prepojené a autonómne vozidlá podporiť vývoj v tejto oblasti, pričom by naň mala smerovať približne miliarda eur. Pri nej je však napísané, že pôjde o spojené investície súkromného a verejného sektoru cez program Horizont Európa. Koľko peňazí takto investuje EÚ, jasné nie je.
Spolu s „akčným plánom“ predstavila EK aj komuniké s názvom Dekarbonizácia firemných flotíl. V ňom v podstate nabáda členské štáty EÚ ako urýchliť nahrádzanie spaľovacích áut elektromobilmi vo firemných flotilách, ktoré v EÚ tvoria približne 60 percent celkového predaja áut.
Motivácia by mohla byť pozitívna, ako napríklad zrýchlené odpisy elektrických áut, prípadne ich oslobodenie od všetkých cestných poplatkov, ale aj negatívne – spomalenie odpisov na spaľovacie autá. Komisia taktiež odporúča, že treba prijať motivačné stimuly pre ďalšie skupiny vozidiel – napríklad pre lízingové spoločnosti a taxislužby. Bližšie ich však nerozvádza a zatiaľ ani nehovorí o žiadnych navrhovaných povinných kvótach pre elektromobily vo firemných flotilách.