Foto: Fiat
Písal sa rok 1955 a Fiat predstavil svoju novú „masovku“ – legendárny Fiat 600, prvý model Fiatu s motorom vzadu. Auto si získal okamžitú popularitu. Pri cene 590 000 lír bola nová fiatka lacnejšia než niektoré povojnové „bublinové autá“. Dvojdverový hatchback odviezol štyroch cestujúcich a vyžadoval minimum údržby. Fiat však chcel ponúknuť aj čosi praktickejšie, no klasické kombi neprichádzalo kvôli vzadu umiestnenému 4-valcu do úvahy. Geniálny konštruktér Dante Giacosa preto navrhol čosi oveľa radikálnejšie. A plán vedenie odkleplo. Rozhodol sa postaviť prvé MPV, i keď v tom čase ani on sám o tejto kategórii nechyroval.
Namiesto kombi minivan
Giacosa si ale poriadne „zavaril“. Plán použiť čo najviac komponentov z Fiatu 600 sa rúcal ako domček z karát. Sám priznal, že „žiadne iné auto v jeho dlhoročnej kariére mu nespôsobilo také bolesti hlavy“. Rázvor náprav 2 000 mm zo šasi šesťstovky síce ostal bez zmien, ale predná náprava s väčším rozchodom a vinutými pružinami musela byť upravená z väčšieho Fiatu 1100. Tá pôvodná s priečnym listovým perom by zaberala priveľa miesta. Prakticky úplne nová musela byť aj karosérie. Giacosa sa totiž rozhodol „zrušiť“ celú prednú časť šesťstovky a tam, kde bol pôvodne kufor a nádrž, posadiť vodiča so spolujazdcom. Sedadlá umiestnil rovno nad nápravu.
Foto: Fiat
Kabína tak začínala tesne za nárazníkom. Dvojicu predných cestujúcich chránila len tenká predná stena. Bezpečnosť však v polovici päťdesiatych rokov ešte nebola témou dňa. Fiat vyzdvihoval najmä skvelý výhľad, čo bola aj pravda. Nakoniec ostalo z Fiatu 600 na karosérii len zadné okno a kryt motora. Dizajn minivanu, ktorého tvary diktovala najmä snaha vytvoriť čo najväčší vnútorný priestor, vyvolal počas premiéry v roku 1956 na januárovom autosalóne v Bruseli rozpaky. Multipla, ktorá mal kolmejšiu prednú časť, ako tú zadnú, totiž počas jazdy pôsobila, akoby cúvala. Nič podobné nik dovtedy nevidel. Lenže zároveň nemohol nik poprieť, že Multipla je tým najpraktickejším autom planéty.
Neskutočne variabilná
S dĺžkou len 3 530, šírkou 1 450 a výškou 1 580 mm dokázala odviesť šesť cestujúcich v troch radoch sedadiel. Druhý a tretá rad bolo možné sklopiť do podlahy alebo úplne demontovať. Takže Multipla sa vedela zmeniť z dvojmiestnej dodávky s nákladným priestorom 1,75 metra kubického na 4-miestne kombi s veľkým kufrom alebo na „minibus“ pre šiestich. Taxikári milovali konfiguráciu s demontovaným druhým radom sedadiel. Klienti tak sedeli vzadu a pred nimi zostalo množstvo priestoru na kufre, podobne ako v londýnskych Black Cabs. Po sklopení operadiel sa dalo v Multiple vytvoriť lôžko pre dvoch, takže bola miláčikom camperov. Napokon, Fiat vždy Multiplu vždy propagoval ako auto pre voľný čas.
Foto: Fiat
Vodič a spolujazdec nastupovali do kabíny cez protismerné dvere. Tieto ostali Multiple na rozdiel od Fiatu 600 až do konca výroby. Dokonca si musel Fiat kvôli nim vyžiadať v západnom Nemecku výnimku, pretože od roku 1963 ich Nemci z bezpečnostných dôvodov „zatrhli“. Veľa komfortu si cestujúci vpredu neužili. Stĺpik riadenia, ktorý vychádzal z podlahy mal vodič takmer medzi kolenami a spolujazdec si nohy opieral o rezervné koleso zabalené do koženky, ktorá chránila oblečenie pred znečistením. Inde sa preň miesto nenašlo. Ďalší cestujúci využili druhý pár širokých dverí, ktoré ponúkali veľkorysí prístup. Tadiaľto sa vkladala aj batožina, pretože Multipla mala pevné zadné okno. Výklopná bol len kryt motora.
Foto: Fiat
Na cestách neistá
Multiplu poháňal, tak ako Fiat 600, maličký vodou chladený 4-valc s objemom 633 kubických centimetrov. Spočiatku ponúkal výkon skromných 16 kW. Hoci mala Multipla na váhe iba 700 kg, nešlo o „žihadlo“. Väčšiemu zaťaženiu prispôsobil Fiat stály prevod 4-stupňovej manuálnej prevodovky bez synchronizácie prvého prevodového stupňa z pôvodných 1,:5,4 na :6,4. Tým síce klesla maximálna rýchlosť na 90 km/h, ale Multipla bola predsa len o čosi pružnejšia pri zrýchlení v meste a lepšie zvládala stúpania. Zrýchlenie z 0 na 80 km/h jej i tak trvalo priam nekonečných 43 sekúnd. Tých zvyšných 10 km/h záležalo na tom, či mala vietor v chrbte alebo nie. Na 100 km jazdy si Multipla pýtala približne sedem až osem litrov benzínu, čo nebolo tiež najmenej. Do nádrže premiestnenej vzad sa zmestilo len 29 litrov paliva.
Foto: Fiat
A jazdné vlastnosti? Tak tými veru Multipla nevynikala. Pomohol síce širší rozchod predných kolies, silnejšie hydraulické brzdy v porovnaní s Fiatom 600, či závitové riadenie, ale netreba zabúdať, že spolu s vyššou karosériu putovalo vyššie aj ťažisko. Nehovoriac o tom, keď bola Multipla naložená až po strechu, čo sa často stávalo. S asfaltom ju pritom spájali len úzke pneumatiky obuté na 12-palcových kolesách. Riadenie si vyžadovalo opatrnosť, z čoho Fiat nakoniec spravil bezpečnostnú výhodu. Variabilita Multipli bola však natoľko očarujúca, že v jej kariére ju nemohlo nič zastaviť. Fiat si za ňu pýtal 730 000 lír, čo by dne spredstavovalo asi 5 000 eur. Verzia s troma radmi sedadiel bola o 105 000 lír drahšia. Multiplu milovali nielen rodiny ale aj obchodníci a taxikári. S ľahkosťou sa preplietala úzkymi uličkami talianskych miest.
Stačil jej len jeden facelift
V roku 1960 prešla Multipla prvou modernizáciou, spolu s príchodom Fiatu 600 D. Hlavnou zmenou bol silnejší motor. Zväčšením zdvihového objemu na 767 ccm narástol výkon zo 16 na 18 kW a krútiaci moment z 39 na 49 Nm. Multiple to nepochybne prospelo. Konečne bola schopná prekonať rýchlosť 100 km/h. Facelift jej tiež priniesol okrúhle predné smerové svetlá, väčšie zadné svetlá a modernejšiu palubnú dosku. V tejto podobe vydržala až do konca výroby v roku 1969. Z liniek závodu Mirafiori zišlo približne 243 000 kusov. Zaujímavé je, že na rozdiel od Fiatu 600, ktorý sa licenčne vyrábal v mnohých krajinách, ako v Španielsku či bývalej Juhoslávii, boli prakticky všetky Multiply z Talianska. Len zopár kusov vzniklo v Rakúsku s logom Steyr-Fiat a v Nemecku ako NSU-Fiat.
Foto: Fiat
Multipla zamierila na množstvo európskych trhov. V pláne bolo aj bývalé Československo. Dokonca sa u nás predstavila v roku 1957 na Medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Brne. Oficiálne sa ale doviezlo len sedem exemplárov, hoci Tuzex plánoval zaradiť Multiplu do ponuky popri Fiate 600. V predstihu boli vytlačené aj propagačné materiály v češtine. No nakoniec z plánov zišlo. Oveľa častejším zjavom sa tak stala Multipla v Poľsku, kde mal Fiat dlhodobé partnerstvo a výrobu áut. Dnes je pôvodný Fiat Multipla napriek masovej produkcii v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch raritou. Väčšina áut doslova „zhnila“. Hovorilo sa, že Multipla korodovala tak rýchlo, že to bolo počuť ako keď hodíte šumivú tabletku do pohára s vodou. Nájsť exemplár v dobrom stave je preto náročné a drahé. Za tú romantiku to stojí.
Plátno pre karosárov
Multipla sa stala obľúbeným základom pre talianskych karosárov a dizajknérov. Z dielne Coriasco vzišli praktické minibusy, sanitky či pikapy. Nádhernú plážovú buginu Jolly má zas na svedomí Ghia a karosáreň Fissore z nej odvodila čosi ako jachtu na kolesách, vrátane ušľachtilého dreva na palube. Spoločnosť Pininfarina zašla ešte ďalej, pretože v jej interpretácii prišla Multipla celkom o strechu. No o to bola pôvabnejšia.
Foto: Fiat
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru