Foto: Hans Meier GmbH & Co.
Keď Mercedes-Benz v roku 1991 predstavil v Ženeve svoju novú vlajkovú loď, limuzínu s kódovým označením W124, nebolo pochýb, že ide o najlepšie auto sveta. Vývoj trval celých deväť rokov a navyše v časoch, keď mala najvyššiu prioritu kvalita. Automobilka zo Stuttgartu si vyslúžila povesť výrobcu takmer nezničiteľných áut. Často zvládli milión kilometrov, no a potom ešte dlhé roky slúžili kdesi na Balkáne či v severnej Afrike. Mercedes-Benz W124 mal byť pokračovateľom tradície a katapultovať automobilku na samotný Olymp. Mal k tomu všetky predpoklady. Novinka omračovala svojou veľkosťou, hmotnosťou aj technológiami. Možno viac ako jej nasledovníci. Navyše ňou Mercedes-Benz dolova prepísal dejiny luxusu.
Čítajte viac V Hamburgu objavili obriu zbierku starých Porsche či Ferrari
W124 sa nemohli rovnať Rolls-Royce, Bentley, Jaguar, BMW ani mladučký Lexus a jeho sedan LS 400. A o archaických krížnikoch ciest spoza Atlantiku z dielne Lincolnu či Cadillacu ani nehovoriac. Auru bohatstva šírila nová limuzína doslova na kilometre. Veď na dĺžku merala 5 113 mm a jej nápravy boli od seba vzdialené viac ako tri metre. Šírkou 1 895 mm porážalo dobové „esko“ tiež všetkých konkurentov. Jeho formát bol jednoducho veľkolepý. Aj v súvislosti s hmotnosťou, ktorá sa pohybovala nad hranicou dvoch ton, si rýchlo vyslúžilo prezývku „mamut. Aj keď išlo o najmodernejšie auto planéty, z dnešného pohľadu je to skôr „hardvér“ než softvér.
Foto: Hans Meier GmbH & Co.
Cúvaciu kameru nahradili výsuvné „anténky“ v rohoch zadných blatníkov – to aby ste v spätných zrkadlách videli, kde sa tento kolos vlastne končí. Interiér ohuroval priestorom, komfortom a odhlučnením. Napokon, W140 sa mohla pochváliť dvojitými bočnými sklami. V ich medzere sa nachádzal dehydrovaný vzduch, takže sa nikdy nezahmlievali. Na palube debutovala automatická klimatizácia, ktorá ostávala istý čas v chode, aj keď sa motor vypol, palubný počítač, vyhrievané sedadlá vrátane zadných, elektricky ovládané slnečné clony, ale aj „vystreľovací kľúč“. Ten mal vo W140 dokonca svetovú premiéru.
Posádku rozmaznávalo elektrické dovieranie dverí a kufra. Spätné zrkadlá sa po zamknutí sklápali. V ikone bezpečnosti nemohli chýbať aspoň dva airbagy, ABS a dokonca stabilizačný systém ESP. No a ak ste mali dosť peňazí, dopriať ste si mohli aj záplavu voňavej kože či „tony“ pravého dreva. Omračujúca bola ale aj cena. Za základnú verziu bez príplatkov ste vtedy zaplatili 89 000 mariek, čo by dnes predstavovalo aj so zohľadnením inflácie asi 170 000 eur. Je samozrejmé, že takýto luxus si mohli dovoliť len bohatí ľudia – finančníci, lekári, úspešní právnici, majitelia veľkých firiem či špičkoví manažéri. Bolo to auto pre elitu sveta. Mladí influenceri, stvoritelia geniálnych „apiek“ či startupisti vtedy ešte neexistovali. Veď mobilné telefóny či internet boli iba v plienkach.
Foto: Hans Meier GmbH & Co.
Je len logické, že väčšina týchto limuzín nestála v klimatizovanej garáži, ale plnila dennodenne svoje pracovné povinnosti. Aj na nemeckých diaľniciach s neobmedzenou rýchlosťou, kde trieda S hravo zastúpila krátke lety v štýle business class. Nájsť dnes preto „mamuta“s minimom najazdených kilometrov dá poriadne zabrať. Jedno také sa ale práve objavilo v ponuke spoločnosti Hans Meier. Strieborná limuzína, bola vyrobená v roku 1991, teda hneď v prvom roku produkcie. Ide o benzínovú verziu S 320 s radovým 6-valcom s objemom 3,2 litra a výkonom 170 kW. Jej prvý majiteľ na tomto aute nešetril. Má totiž množstvo príplatkov – od 4-stupňovej automatickej prevodovky a koženého čalúnenia cez automatickú klimatizáciu, strešné okno, elektrické sťahovanie okien a elektricky ovládané predné sedadlá až po tempomat a centrálne diaľkové zamykanie.
Foto: Hans Meier GmbH & Co.
Dnes to nepredstavuje nič extra, ale v tom čase išlo o vrchol luxusu. Čo je zvláštne, toto auto napriek tomu veľa nenajazdilo, hoci v inzeráte je uvedené, že má už tretieho majiteľa. Na jeho mechanickom odometri odčítate číslicu 45 047 km. Pravdepodobne ide o jeden z najmenej jazdených „mamutov“ na svete. Možno bolo rodinným klenotom a v rodine aj ostalo. Inak sa dá ťažko vysvetliť jeho skromný nájazd. Väčšinu času muselo stráviť v klimatizovanej garáži. Jeho lak vyzerá naozaj perfektne, rovnako ako čalúnenie sedadiel bez známky poškodenia. Predpokladáme, že v perfektnom stave je aj jeho motor, vďaka ktorému by mal tento kolos zrýchľovať na stovku za 8,3 sekundy a dosahovať maximálnu rýchlosť 222 km/h.
Čítajte viac Špičkoví dizajnéri sa pozreli na aerodynamické veterány Škody. Čo sa zmenilo?
Ak by ste sa chceli vrátiť na automobilový Olymp začiatku deväťdesiatych rokov, je toto auto ako stvorené pre vás. Pred sebou má pri troche servisnej starostlivosti nepochybne ešte milión kilometrov. To sa o dnešných výrobkoch zo Stutgartu už asi povedať nedá. Jedinou daňou je vyššia spotreba paliva. Výrobca udával 15,1 litra benzínu v meste a 8,8 na okreskách. Taký plynový pohon by ale mnohé vyriešil. Svoj telefón si v tomto aute síce nepripojíte a ani si ho nenabijete, ale o komforte jazdy a dokonalom tichu nepochybujte. O to viac si užijete zvuk aparatúry s CD meničom. Súčasný majiteľ si tento kúsok automobilovej histórie cení na 24 890 eur. Nie je to málo, ale budete si pripadať ako úspešný biznismen z konca milénia.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru