Tento krok prichádza len niekoľko dní po tom, čo Trump 2. apríla ohlásil zavedenie recipročných ciel ako odpoveď na nevyvážené obchodné podmienky. V tom čase Biely dom oznámil tvrdý prístup, ktorý mal odrážať clá uvalené inými krajinami na americké výrobky. Po reakcii trhov však prezident otočil a colnú prestávku predstavil ako spôsob, ako získať „flexibilitu“ pre budúce dohody.
Ako upozornil americký minister financií Scott Bessent, prestávka sa netýka všetkých ciel. Naďalej zostávajú v platnosti sektorové clá, ako napríklad 25-percentné clo na dovoz áut, ktoré platí od 3. apríla, či dodatočné poplatky na oceľ a hliník. Podľa Bessenta viac ako 75 krajín odvtedy kontaktovalo Biely dom so záujmom o ďalšie rokovania. Zároveň poznamenal, že novozavedené 10-percentné clo by trhy mali považovať za „strop“.
Trumpove clá a čierny pondelok. O koľko peňazí prišli Slováci? Odborník radí, čo teraz urobiť
Reakcia na trhoch bola okamžitá. Index S&P 500 vyskočil o 9,5 percenta, čím vymazal veľkú časť nedávnych strát. Akcie automobiliek a dodávateľov zaznamenali ešte výraznejší rast: Ford si polepšil o 9,3 %, General Motors o 7,7 % a Tesla až o 22,7 %. Výrobca komponentov Lear Corp. stúpol o 10,2 %. Podľa Trumpa bola práve nervozita na finančných trhoch jedným z dôvodov, prečo sa rozhodol meniť smer.
Colné prázdniny áno, ale nie pre automobilky
Analytik Dan Ives zo spoločnosti Wedbush uviedol, že Trumpovo rozhodnutie „stiahnuť armagedonské clo“, ktoré sám spôsobil, prišlo po veľkých stratách na akciových trhoch. Podľa neho ide o jasný signál, že administratíva bude otvorená rokovaniam. Colná pauza sa však nevzťahuje na dovoz z Číny. Trump zároveň oznámil, že clá na čínsky tovar môžu vzrásť až na 125 %, ak bude Peking pokračovať v odvetných opatreniach. „Čína chce uzavrieť dohodu. Len nevedia, ako na to,“ vyhlásil prezident.

Ani v automobilovom priemysle zatiaľ k poklesu napätia nedošlo. Obavy z rastu cien áut pretrvávajú. Patrick Anderson z Anderson Economic Group odhaduje, že clá zvýšia cenu niektorých amerických vozidiel o 2 500 až 5 000 dolárov, a pri dovážaných modeloch až o 20 000 dolárov. Niektorí predstavitelia automobiliek preto lobujú za ich zrušenie. Šéf Fordu Jim Farley napríklad varoval, že clá môžu vážne narušiť globálny dodávateľský reťazec. Trump 9. apríla zatiaľ len pripustil, že niektoré spoločnosti by mohli dostať výnimku.

Zmeny sa netýkajú ani Kanady a Mexika. Tieto krajiny boli už pri prvom oznámení ciel vyňaté zo zoznamu, pokiaľ dodržiavajú pravidlá dohody USMCA. Clo na autá z týchto krajín sa tak uplatňuje len na komponenty, ktoré boli vyrobené mimo regiónu. Aj keď sa tým Trump pokúsil upokojiť trhy, v prípade áut a ich dielov ešte rozhodnutie neprinieslo priemyslu úľavu. No pre mnohých je to aspoň náznak, že administratíva je ochotná rokovať.
Ako reagujú európski výrobcovia?
Zavedenie 25-percentných ciel na dovoz automobilov do USA už stihlo vyvolalo vlnu reakcií medzi európskymi automobilkami, ktoré hľadajú spôsoby, ako zmierniť dosah týchto opatrení. Britský Jaguar Land Rover (JLR) dočasne zastavil dodávky svojich vozidiel do USA, čo ovplyvnilo dostupnosť jeho modelov na americkom trhu. Podobne aj nemecká automobilka Audi pozastavila dodávky a zadržiava vozidlá v amerických prístavoch, aby prehodnotila svoju stratégiu v nových obchodných podmienkach.

Porsche zasa urýchlilo dodávky do USA ešte pred nadobudnutím platnosti ciel, čím sa snažilo vyhnúť dodatočným nákladom. Napriek tomu bude Porsche čeliť veľkým problémom, keďže nemá výrobné závody v USA a musí zvažovať možnosti. Jednou z nich je potenciálne presunutie časti výroby do USA, čo by mohlo zahŕňať aj spoluprácu s materskou spoločnosťou Volkswagen na rozšírení existujúcich závodov v USA.

BMW napriek tomu, že v USA má výrobné závody, dováža približne 10 % svojich vozidiel z Mexika. Tieto modely, vrátane radov BMW 2 a 3, sú teraz vystavené novým clám, čo môže viesť k zvýšeniu cien pre amerických zákazníkov. Analytici odhadujú, že tieto clá môžu znížiť zisk BMW pred zdanením až o 400 miliónov eur. Na druhej strane, Volkswagenu a Stellantisu sa podarilo vyhnúť novým clám vďaka tomu, že ich vozidlá spĺňajú pravidlá dohody USMCA, ktorá vyžaduje, aby aspoň 75 % dielov pochádzalo zo Severnej Ameriky.
Clá sa dotknú Bratislavy aj Nitry
Porsche a Audi zasa v reakcii na hrozbu ciel zvažujú presunúť časť svojej výroby do USA. Jednou z možností je rozšírenie existujúceho závodu Volkswagen v Chattanooga v Tennessee, alebo využiť nový závod v Južnej Karolíne, ktorý je plánovaný pre reinkarnovanú značku Scout. Tieto kroky by mohli pomôcť znížiť závislosť od dovozu a minimalizovať dosah ciel na ich podnikanie.

To ale nie sú dobré správy pre závod Volkswagenu v Bratislave, odkiaľ sa do USA exportujú modely Porsche Cayenne, Audi Q7/Q8 a Volkswagen Touareg. Vlani predstavoval podiel áut z tohto podniku vyvážaných do USA 16 %. Podobne bude trpieť aj závod Jaguar Land Rover v Nitre, ktorý produkuje v USA populárne modely Land Rover Defender a Discovery. Automobilka nám však odmietla priznať, aký podiel z vyrobených áut v Nitre mieril vlani do Spojených štátov.
Slovensko sa minulý rok na dovoze automobilov do Spojených štátov podieľalo približne 2,6 %, pričom sme tam exportovali 96-tisíc kusov vozidiel v hodnote 6,25 miliardy dolárov. Export automobilov do Spojených štátov tvorí takmer celý slovenský export do tejto krajiny. Konkrétne 76,4 % celkového vývozu do USA predstavovali hotové automobily, ďalších 1,6 % tvorili automobilové súčiastky a 3,64 % vývoz pneumatík.