Obchodná vojna, ktorú rozpútal Donald Trump, tlačí svet do kúta. Lenže každá palica má dva konce. Doplatiť na to môže aj americká Tesla a spolu s ňou Elon Musk. Hoci je stále najbohatším mužom planéty, jeho pozícia je čoraz vratkejšia. Ukázal to už štart tohto roka. Naplno sa totiž prejavili problémy, ktoré súvisia s Muskovým politickým angažovaním a podporou Donalda Trumpa. Kým počas prvého volebného obdobia značka rástla raketovým tempom, dnes čelí následkom jeho spojenia s politikou. Musk totiž vedie „ministerstvo pre efektivitu vlády“, čo mnohí Američania vnímajú ako kontroverzné. Rovnako ako Muskove krajne pravicové prejavy.
Situáciu zhoršujú výzvy na bojkot, protesty akcionárov požadujúcich Muskovo odvolanie, a dokonca násilnosti v predajniach Tesly. Nedávny odpočet obchodných výsledkov spoločnosti tak bolo pre Muska naozaj nepríjemný – musel priznať až 70-percentný pokles zisku. A obchodná vojna mu na nálade nepridá. Tesla síce možno nebude colnými opatreniami zasiahnutá tak silno ako niektoré zahraničné automobilky, no nemožno prehliadnuť, že až polovica jej výroby prebieha v čínskej gigafabrike v Šanghaji.
Čítajte viac Tesle je dobré už aj Slovensko. Otvorí tu zastúpenie
Ako upozornil denník The Independent, Čína má nad Muskom veľkú moc – najmä v súvislosti s jeho kontaktmi na amerického prezidenta. A táto páka môže byť v obchodnej vojne veľmi účinná. Gigafabrika v Šanghaji vyrába približne 900 000 vozidiel. Ak by sa čínska komunistická strana rozhodla závod zatvoriť, na protest proti Trumpovej colnej politike, Musk by mal vážny problém. Na otázku, čo by sa stalo, keby Čína stlačila pomyselné „veľké červené tlačidlo“, investor Prescott Watson povedal: „No… boli by v prdeli.“
Foto: Andra Febrian / Wikimedia Commons
Dodal, že „predaje Tesly by prakticky zo dňa na deň padli o 50 % a schopnosť dodávať batérie pre vozidlá vyrábané v USA a v Európe by klesla o štvrtinu až polovicu. A ak nemáte batérie, nemôžete vyrábať autá.“ Hoci čínska vláda zatiaľ nič podobné nenaznačila, v minulosti sa nebála tvrdo zakročiť voči vlastným technologickým magnátom, ktorí prekročili hranice predstáv nezávislosti komunistickej ekonomiky. Zároveň Watson pripomenul, ako veľmi Čína pomohla Tesle vyrásť: „Na rozdiel od krajín na Západe, v Číne postavíte fabriku za rok a o dva roky v nej môžete vyrábať milión áut ročne. Neuveriteľné, akí efektívni v tom Číňania sú.“
Čítajte viac Obete colnej vojny: Tesla v Číne zastavila objednávky na Model S a Model X
Konzultant Bill Russo pôsobiaci v Šanghaji označil pôvodnú dohodu medzi Muskom a Čínou za ideálne spojenie: „Tesla je ako rýchly dostihový kôň. Keď ho pustíte súťažiť s čínskymi značkami, prinútite aj tie bežať rýchlejšie. Číňania to Tesle umožnili – pustili ju na trať a tú trať jej dokonca sami postavili.“ Musk sa na dohode podieľal spolu s vtedajším tajomníkom komunistickej strany v Šanghaji Li Čchiangom. Dohodli sa na tom, že Tesla si zachová 100 % vlastníctvo fabriky, čo je v Číne mimoriadne nezvyčajné. Väčšina ostatných automobiliek zo západu bola nútená založiť v Číne joint veture so štátom alebo miestnym výrobcom. Práve táto dohoda odštartovala boom elektromobilov a pomohla Číne stať sa svetovým lídrom odvetvia.
V roku 2024 smerovalo až 37 % predajov Tesly priamo čínskym zákazníkom, a to nepočítame exportné modely vyrobené v Šanghaji. Watson v tejto súvislosti poznamenal: „Elon vďačí Číne naozaj za veľa… Z krajiny, ktorá pre Teslu pred pár rokmi nič neznamenala, sa stala krajina, bez ktorej Tesla nemôže existovať.“ Našťastie, podľa Russa platí, že závislosť je obojstranná: „Ak chce Čína pôsobiť ako krajina otvorená biznisu, potrebuje Teslu. Potrebuje príklady zahraničných firiem, ktorým sa tu darí… a Tesla je asi tým najviditeľnejším.“
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru