Za posledných 15 rokov sa napríklad cena Renaultu Clio zvýšila o 40 % – najmä vinou požiadaviek na vyššiu bezpečnosť a čistejšie technológie. Podobne zdraželi aj malé modely značiek Citroën, Peugeot či Fiat. Niektoré z nich už dokonca ani nedostali nástupcov. Dvojica manažérov preto tvrdí, že prísne predpisy v skutočnosti spomaľujú zavádzanie ekologických áut – pretože si ich jednoducho nemôžu ľudia dovoliť.
Elkann upozorňuje, že v EÚ jazdí približne 250 miliónov starších áut a že ich modernizácia by mohla mať na znižovanie emisií väčší vplyv než sústredenie sa výlučne na predaj nových elektromobilov. „To je dobré nielen pre životné prostredie, ale aj pre ľudí, ktorí chcú auto, no nové si pre reguláciu nemôžu dovoliť,“ tvrdí. Priemerný vek áut v Európe je podľa neho viac ako 10 rokov a v niektorých krajinách, ako napríklad Grécku, dokonca až 17. Ak by sa vodiči týchto starých áut presadli do modenejších hybridov, znížili by sa emisie a zlepšilo ovzdušie.
Na summite Financial Times sa obaja šéfovia postavili proti „absolutistickej“ politike EÚ v oblasti flotilovej spotreby a emisných cieľov. Podobne ako britský mandát ZEV totiž kladú na plecia výrobcov povinnosť predávať čoraz viac elektromobilov, inak im hrozia pokuty. Aj keď sa pravidlá na rok 2025 mierne uvoľnili, Renault a Stellantis žiadajú ďalšie ústupky. De Meo napríklad navrhuje európsku obdobu japonskej politiky kei cars – malých áut s daňovými výhodami, ktoré vznikli na podporu domácej výroby po druhej svetovej vojne.
„Potrebujeme stimul pre malé autá a dodávky. Má to ekonomický, spoločenský aj ekologický zmysel,“ tvrdí šéf Renaultu. Ako príklad uvádza zánik Fordu Fiesta. Podľa neho je ukážkou toho, že malé autá sú v súčasných podmienkach pre výrobcov aj zákazníkov často nerentabilné. Renault plánuje v roku 2026 uviesť nové elektrické Twingo, ktore bude kratšie než 4 metre. De Meo tvrdí, že takýto typ auta má výrazne nižšiu ekologickú stopu, spotrebuje menej ocele, plastu a skla a počas celého životného cyklu vyprodukuje až o 75 % menej emisií než priemerné európske auto.
Zároveň upozorňuje, že kedysi mali autá pod štyri metre až polovicu európskeho trhu, no dnes je to len päť percent. Časť tohto vývoja ide na vrub povinnej bezpečnostnej výbavy, no svoju úlohu zohrala aj snaha výrobcov ponúkať väčšie a ziskovejšie SUV. A práve tieto vozidlá svojou veľkosťou a hmotnosťou zvýšili celkové emisie. De Meo priznáva, že elektromobily dokážu lepšie využiť vnútorný priestor, keďže nemajú spaľovací motor. Navyše, počas 10 rokov prevádzky môžu vypustiť o 20 až 60 ton menej uhlíka než bežné benzínové autá a plug-in hybridy.
Napriek tomu obaja lídri varujú pred tým, aby sa celá európska politika upínala len na batériové elektromobily. „Súčasné pravidlá hovoria, že o 10 rokov musíme byť na 100 % elektrickí. Ak nie, zaplatíme pokutu. Takéto myslenie treba zmeniť,“ tvrdí de Meo a dodáva, že až štvrtina inžinierov v jeho firme pracuje len na plnení regulačných požiadaviek. Záver je jasný. Automobilky nežiadajú koniec elektromobility, ale férovejšie podmienky pre všetky technológie. „Nejde o tresty, ale o to, aby sme robili veci lepšie. Investujme do viacerých ciest a nespoliehajme sa len na jednu,“ uzatvára de Meo.