V Taliansku pokuty za prekročenie rýchlosti putujú priamo do rozpočtov obcí a miest, ktoré príslušné radary prevádzkujú alebo majú na svojom území. Tento mechanizmus bol v uplynulých rokoch opakovane predmetom kritiky, pretože vytváral podozrenia, že niektoré samosprávy umiestňujú radary primárne s cieľom získať dodatočné príjmy, a nie kvôli zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky. A tie sa ukázali ako absolútne opodstatnené, takže legislatíva sa mení. Len pre zaujímavosť, rovnaká situácia pravdepodobne bude aj na Slovensku, čiže vodiči sa môžu pripraviť na „radarové peklo“.
V Taliansku bola situácia natoľko neúnosná, že v legislatíve prijali nové predpisy týkajúce sa inštalácie a prevádzky rýchlostných radarov, ktoré významne uľahčia situáciu pre motoristov, najmä pri cestovaní za dovolenkou. Od 12. júna 2025 platí, že nové stacionárne i mobilné radary – známe ako Autovelox – budú môcť byť umiestnené výlučne na základe výslovného povolenia prefektúry. To znamená, že ich nasadenie bude možné len vtedy, ak bude preukázateľne slúžiť zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky a musia byť vopred označené dopravnou značkou umiestnenou minimálne jeden kilometer pred radarom.

Novinka sa dotýka aj spôsobu určovania vhodných miest pre radary. Ich nasadenie bude povolené len v úsekoch, kde je rýchlostné obmedzenie maximálne o 20 km/h nižšie než bežné administratívne obmedzenie daného typu cesty. To znamená, že na cestách s povolenou rýchlosťou 90 km/h bude radar prípustný maximálne tam, kde je rýchlosť v nejakom úseku obmedzená na 70 km/h, avšak nie napríklad pri redukcii na 50 km/h – typicky v blízkosti škôl alebo obcí. Dopĺňajúce ustanovenia stanovujú povinné minimálne vzdialenosti medzi radarovými zariadeniami – v intra‑urbánnej zóne aspoň jeden kilometer, mimo nej štyri kilometre.
Dôvody tejto regulácie sa zakladajú na viacerých prípadoch, ktoré vyvolali kritiku. Jedným z najvýraznejších je incident z Piemontu v severnom Taliansku, kde bolo počas šiestich mesiacov pokutovaných viacero vodičov, pretože ich aj pri menších prekročeniach rýchlosti nameral radar, umiestneným skryto za plotom a zákrutou, pričom celková suma pokút jedného z vodičov, ktorý tadiaľ jazdil denne, dosiahla až 28 000 eur. Tento konkrétny prípad sa stal symbolom šikanóznych pravidiel a umožnil presadenie reformy, ktorá má zabezpečiť, aby nešlo o “radarovú mašinériu” bez ohľadu na bezpečnosť.

Ministerstvo infraštruktúry a dopravy spolu s prefektúrami zdôraznili, že cieľom zmien je transparentnejšia regulácia s jasne definovanými podmienkami nasadenia radarov, ktoré majú slúžiť verejnej bezpečnosti a nie zvyšovaniu príjmov obcí a miest. Reforma sa netýka len nových zariadení – už existujúce radary budú musieť byť v súlade s touto legislatívnou úpravou najneskôr do dvanástich mesiacov, inak ich budú musieť odstrániť.
Taliansko oficiálne priznáva, že podľa údajov z roku 2024 má v Európe najväčší počet stacionárnych radarov, približne 11 000, čo výrazne prevyšuje napríklad Nemecko s približne 4 700 stacionárnymi radarmi. V roku 2024 tam cez pokuty vybrali rekordných 1,7 miliardy eur, pričom aj malé mestá dosahovali vysoké príjmy v šesťciferných sumách.