ETS2: Čaká nás brutálne zdraženie benzínu a nafty? Ceny môžu vzrásť o desiatky centov

Jednotlivé členské štáty EÚ postupne schvaľujú transpozíciu novej európskej smernice o obchode s emisnými povolenkami pre dopravu a budovy, známu ako ETS2 (Emissions Trading System 2), najnovšie tak spravilo aj Nemecko. Legislatíva stanovuje, že od roku 2027 sa cena za emisie oxidu uhličitého prestane určovať politickým rozhodnutím a bude sa tvoriť na burze podľa dopytu a ponuky.

ETS2 je nový systém vytvorený Európskou úniou, ktorý rozširuje doterajší systém ETS aj na ďalšie sektory – konkrétne cestnú dopravu a vykurovanie budov. Zatiaľ čo pôvodný ETS (teraz označovaný ako ETS1) sa vzťahoval na veľké priemyselné podniky, elektrárne a leteckú dopravu, ETS2 zasiahne širokú verejnosť, pretože ovplyvní ceny palív ako benzín, nafta a zemný plyn.

Čítajte viac VIDEO: Aká je budúcnosť plynu ako paliva? Zisťovali sme to

V rámci ETS2 budú musieť dodávatelia palív (napr. rafinérie alebo distribútori energií) nakupovať povolenky na každú tonu oxidu uhličitého (CO₂), ktorú ich produkty vyprodukujú pri spotrebe. Cena týchto povoleniek bude určovaná trhom – teda ponukou a dopytom – a ich množstvo sa bude každý rok postupne znižovať, aby sa znižovali aj celkové emisie. Tento prístup podľa viacerých analytikov povedie k extrémnemu nárastu ceny palív, ktorá bude navyše každým ďalším rokom rásť. V súčasnej politicko-ekonomickej situácii je to ďalší prinajmenšom sporný krok EÚ, ktorý môže ohroziť jej stabilitu a znížiť konkurencieschopnosť. Pozrime sa n to podrobnejšie.

Napríklad v Nemecku už od 1. januára 2025 platí CO₂ sadzba 55 euro za tonu emisií CO2, pôvodne to bolo 45 eur. Autoklub ADAC vypočítal, že len toto 10-eurové navýšenie by spôsobilo navýšenie cien benzínu a nafty približne o tri centy. Už v súčasnosti navyšuje v Nemecku poplatok za produkované emisie cenu benzínu o 15,7 centu a cenu nafty o 17,3 centu na liter. Ten nevyplýva z ETS, ale z osobitného nemeckého národného systému obchodovania s emisnými povolenkami pre palivá a teplo (nEHS) zavedeného v roku 2021 zákonom o obchodovaní s emisnými povolenkami na fosílne palivá.

Po vstupe ETS2 do praxe v roku 2027 budú musieť distribútori palív nakupovať emisné povolenky v aukciách, pričom dostupné objemy (ich počet) sa bude každoročne zmenšovať. Trhová cena tony emisií CO2 je momentálne okolo 80 eur za tonu, no historicky kolísala od 55 po viac než 100 eur. ADAC preto upozorňuje, že pri dvojnásobnom navýšení ceny emisných povolenie, by „uhlíková prirážka“, ktorá je dnes 15 až 17 centov mohla vzrásť na 35 až 38 centov za liter, čo by motoristi už výrazne pocítili.

Politici z viacerých frakcií europarlamentu preto vyzývajú na zavedenie kompenzačných mechanizmov ešte pred rokom 2027. Europoslanec Michael Bloss (Zelení) pripomína, že klimatický sociálny fond EÚ dokáže ročne rozdistribuovať časť výnosov, no „bez jasných pravidiel výplaty sa ETS2 môže zmeniť na sociálnu pascu“.

Čítajte viac Nemci sa zamilovali do drahej ekonafty HVO 100. Ale len keď idú na STK

Pre slovenských vodičov bude rozhodujúce, ako sa nové pravidlá premietnu do nákupných cien pohonných látok v rafinériách a akú uhlíkovú daň prijme vláda. Z doterajšieho vývoja v Nemecku však vyplýva, že každých 10 eur na jednu tonu emisií CO2 zvyšuje cenu benzínu a nafty približne o dva až tri centy za liter, pokiaľ sa ostatné faktory nezmenia.

Presnú cenu emisií napokon určí až burza a dopyt po fosílnych palivách. Ak sa však zohľadnia aj ďalšie faktory (vrátane DPH), tak pri cene emisných povolenie na úrovni 200 eur za tonu by liter nafty mohol podľa ADAC-u zdražieť o 34 až 36 centov + DPH, teda reálne o viac než 40 centov.

Vlády teda stoja pred rozhodnutím, či zaviesť cielené úľavy, alebo čiastočne oddialiť začiatok platnosti ETS2. O konečných dopadoch na benzín a naftu sa bude definitívne rozhodovať až po tom, čo EÚ v roku 2026 vypíše prvé aukcie povoleniek.

Už dnes je však jasné, že bez kompenzačných opatrení hrozí kvôli ETS2 naozaj výrazné zdražovanie pohonných látok naprieč cenou EÚ, čo v niektorých štátoch môže viesť k politickej nestabilite a k podobným nepokojom, ako nastali napríklad vo Francúzsku v roku 2018. Išlo o tzv. „protesty žltých viest“, ktoré boli mimoriadne intenzívne a spustila ich nespokojnosť s vtedy plánovaným zvýšením dane z pohonných hmôt.