Podľa nemeckej štúdie Kontrola nabíjacích staníc 2025, ktorú zverejnila spoločnosť LichtBlick, sú náklady na nabíjanie elektromobilov na verejných nabíjacích staniciach vyššie ako jazda na benzín. Pre spotrebiteľov to predstavuje zásadný problém a ešte väčší pre transformáciu dopravy. Štúdia vychádza z predpokladu, že elektromobil má priemernú spotrebu 20 kilowatthodín na 100 kilometrov. Pri takejto spotrebe dnes vodič na verejnej AC nabíjačke zaplatí priemerne 10,45 eura, čo zodpovedá cene 0,52 eura za kilowatthodinu. Ak však využije rýchlonabíjaciu stanicu s jednosmerným prúdom (DC), náklady stúpnu ešte viac. Sto kilometrov jazdy ho vyjde na 12,06 eura, teda 0,60 eura za kilowatthodinu.
Žiadna konkurencia
Na porovnanie, natankovanie šiestich litrov benzínu E10, čo je množstvo potrebné na prejdenie rovnakej vzdialenosti bežným spaľovacím autom, stálo Nemcov v marci 2025 priemerne 10,21 eura. „Už roky s obavami sledujeme vývoj cien na verejných nabíjacích staniciach. Skutočnosť, že tieto stanice dosiahli úroveň, keď dlhodobo prekračujú ceny pohonných hmôt, je veľkou prekážkou pre elektromobilitu,“ povedal hlavný právny zástupca LichtBlicku Markus Adam. Podľa neho existuje reálne riziko, že pri takto nastavených cenách bude elektromobilita medzi zákazníkmi strácať akúkoľvek podporu. Kto by si chcel kúpiť drahý elektromobil a mať ešte vyššie prevádzkové náklady?

Dôvodov, prečo sa ceny nabíjania držia na takej vysokej úrovni, je viac. Jadrom problému sú vlastnícke štruktúry a regulácia. Väčšinu verejných nabíjacích staníc totiž prevádzkujú miestni dodávatelia energie, ktorí zároveň vlastnia distribučné siete. Ide o takzvaných integrovaných poskytovateľov, ktorí majú na svojom území prakticky monopol. Tým, že zároveň ovládajú sieť aj samotné nabíjanie, nemajú motiváciu vpustiť na trh konkurenciu a vytvárať tlak na zníženie cien. Tretie strany, teda nezávislí dodávatelia elektriny alebo prevádzkovatelia aplikácií na nabíjanie, sú tak výrazne znevýhodnené.

Rozdiel v nákladoch medzi integrovanými poskytovateľmi a konkurenciou je dramatický. Zákazníci, ktorí nabíjajú cez poskytovateľa tretej strany, platia priemerne až o 194 percent vyššiu prirážku v porovnaní s klientmi samotného prevádzkovateľa. Výsledkom je prostredie, v ktorom zákazník stráca možnosť voľby. „Poskytovatelia tretích strán nemôžu ponúkať vlastnú elektrinu na nabíjacích staniciach. Musia využívať roamingové modely, čo vedie k ďalším nákladom a bráni konkurencii,“ uvádza štúdia. Ďalšou slabinou sú samotné podmienky nabíjania. Systém je neprehľadný a pre bežného užívateľa často nezrozumiteľný. Každý prevádzkovateľ používa iný typ aplikácie, inú tarifu, iný spôsob platby. Zákazník preto často ani netuší, akú cenu zaplatí ani aký typ elektriny čerpá.
Chce to revolúciu
Najmenej výhodné je takzvané ad-hoc nabíjanie bez registrácie alebo aplikácie, ktoré je však zároveň podľa autorov štúdie najčastejšou voľbou pre elektromobilistov. Ceny za takúto službu sú v mnohých prípadoch ešte vyššie než pri tarife s paušálom. Podľa nemeckej Komisie pre monopoly môžu byť ad-hoc ceny v oblastiach s viacerými poskytovateľmi vyššie až o 20 centov za kilowatthodinu. V reakcii na tieto zistenia LichtBlick navrhuje systémové riešenie v podobe takzvaného pass-through modelu. Ten by zaručil, že verejná nabíjacia infraštruktúra bude sprístupnená pre všetkých dodávateľov elektriny.

Prevádzkovateľ stanice by v tomto modeli naďalej dostával poplatok za využitie svojej infraštruktúry, no nepredával by samotnú elektrinu. Tú by si zákazník mohol slobodne vybrať od ľubovoľného dodávateľa. Ceny by tak určoval trh a nie monopol. Podľa LichtBlicku je model pass-through technicky realizovateľný už dnes. Spoločnosti ako LichtBlick eMobility GmbH a decarbon1ze už takéto riešenia testujú v praxi. Pre zákazníka by to znamenalo možnosť nabíjať za rovnakých podmienok na akejkoľvek stanici, platiť len jeden účet za všetky nabíjania a porovnávať si rôzne ponuky podľa ceny či pôvodu elektriny.
Markus Adam je presvedčený, že bez takejto reformy sa situácia nezlepší. „Očakávame, že ceny na verejných nabíjacích staniciach zostanú aj naďalej vysoké, pokiaľ sa nezavedie model pass-through,“ varuje. Nádej na zmenu teda existuje, no vyžaduje si politickú vôľu aj legislatívnu podporu. Ak sa ceny nenastavia spravodlivejšie a zákazníci nebudú mať možnosť voľby, elektromobilita ako riešenie pre masy nemusí uspieť. V momente, keď sa nabíjanie stane drahším ako tankovanie, čo sa už vlastne stalo, sa celý koncept čistej mobility dostáva do krízy.