Len pred pár dňami sme písali, že automobilový priemysel čelí vážnej hrozbe v dôsledku nedávnych obmedzení vývozu vzácnych zemín zo strany Číny. Tá na ne výrazne obmedzila vývozné licencie, lebo ich považuje za strategické. Aktuálne sa na ich globálnom exporte podieľa takmer 90 percentami, takže je na nej závislý automobilový priemysel nielen v Európe, ale aj v Japonsku, Indii a v ďalších krajinách.
Tieto obmedzenia môžu viesť k zastaveniu výroby vozidiel a v niektorých prípadoch sa tak už aj stalo. Situácia čoraz viac znepokojuje aj veľké automobilky, vrátane Volkswagenu, Mercedesu-Benz a BMW. Tie taktiež varujú pred možným zastavením výroby v dôsledku nedostatku kľúčových komponentov, ktoré bez uvedených surovín nedokážu vyrábať, respektíve majú ich zásoby už len na veľmi krátku dobu.
Situácia je natoľko vážna, že sa ňou začali zaoberať dokonca aj europoslanci. Tí včera (9. júla) prijali rezolúciu iniciovanú mimochodom slovenskou europoslankyňou a spolupredsedníčkou Interparlamentnej aliancie pre Čínu Miriam Lexmann, s názvom Joint motion for a resolution on tackling China’s critical raw materials export restrictions – Spoločný návrh uznesenia o riešení obmedzení vývozu kritických surovín, respektíve vzácnych zemín z Číny. Tá sa zaoberá obmedzeniami vývozu 7 vzácnych zemín, ktoré Čína zaviedla 4. apríla 2025 – vrátane prvkov ako samárium, gadolínium, terbium, dysprózium, lutécium, skandium a yttrium.
Rezolúcia, schválená drvivou väčšinou europoslancov (523 hlasovalo za, 75 proti, 14 sa zdržali) označuje opatrenia za politickú nátlakovú stratégiu, pričom zníženie dodávok týchto zemín takmer o 80 % vážne ohrozuje odvetvia, ako sú automobilový priemysel, obrana, energetika či zdravotníctvo.
Europarlament v nej vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby bezodkladne pristúpili k implementácii legislatívy známej ako Critical Raw Materials Act (CRMA), ktorá má za cieľ posilniť odolnosť a sebestačnosť Európy v oblasti kritických surovín. Zároveň apeluje na vytvorenie strategických rezerv týchto surovín, resp. zemín, čo by umožnilo zmierniť prípadné budúce výpadky v dodávkach.
Parlament tiež zdôrazňuje potrebu podporiť domáci ťažobný a recyklačný priemysel s cieľom znížiť závislosť od externých dodávateľov. Okrem toho vyzýva na uzatváranie bilaterálnych partnerstiev s krajinami, ktoré dodržiavajú vysoké environmentálne a sociálne štandardy, čím by sa zabezpečila diverzifikácia dodávok. V neposlednom rade odporúča zvážiť aj prijatie odvetných opatrení, vrátane zavedenia exportných reštrikcií voči Číne, ako odpoveď na jej nátlakové obchodné praktiky.
"Pozorne sledujem situáciu a môžem konštatovať, že ide o opakovaný model správania, pri ktorom Čína zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu. Uplatňuje reštriktívne obchodné praktiky, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom. Toto nie je férové správanie a treba proti nemu zakročiť,“ doplnila k rezolúcii Lexmann (KDH, EĽS), ktorá dlhodobo upozorňuje na riziká spojené s čoraz agresívnejšou politikou Číny.
Problém je podľa poslankyne ešte závažnejší vzhľadom na požiadavky, ktoré čínske úrady kladú na európskych výrobcov pri vydávaní vývozných povolení. Tí musia zverejňovať citlivé údaje, ako je konečný účel využitia výrobku, spôsob jeho použitia, či dokonca hodnotenie „dôveryhodnosti“ odberateľskej firmy. „Takýto prístup vyvoláva vážne bezpečnostné, hospodárske aj etické otázky, proti ktorým my ako zákonodarcovia musíme zakročiť,“ dodala s tým, že toto úmyselné narúšanie dodávateľských reťazcov je súčasťou čínskej obchodnej stratégie, ktorá má udržať globálnu závislosť od čínskych dodávok.
Európska komisia by podľa nej mala okamžite otvoriť túto tému na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a súčasne aktivovať mechanizmus proti ekonomickému nátlaku.