Maďari sú v šoku: BYD sa naštval na EÚ, fabriku v Segedíne odsunul na druhú koľaj

Čínska automobilka BYD oznámila prekvapivú zmenu plánov týkajúcich sa rozvoja jej európskej výrobnej siete. Nový závod v maďarskom Segedíne, do ktorého čínska automobilka investovala 4 miliardy eur, spustí sériovú výrobu s plným využitím kapacity najskôr v roku 2028, pôvodne sa tak malo stať už v roku 2026. Výroba sa tam síce spustí už koncom tohto roku v testovacom režime, no v budúcom roku dosiahne „nanajvýš niekoľko desiatok tisíc áut“ a zostane hlboko pod pôvodným plánom pre rok 2026, ktorý bol 150 000 áut, pričom plná výrobná kapacita má dosiahnuť až 300 000 áut.

Aj keď nižšie uvádzame oficiálne vysvetlenia, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zdvihnutý prst a varovanie pre Európsku úniu. Tá totiž začala s predbežným vyšetrovaním čínskej automobilky kvôli podozreniu z neprimeranej čínskej štátnej podpory pri výstavbe maďarského závodu, pričom automobilke BYD hrozia pokuty, vrátenie poskytnutých dotácií, zníženie výrobných kapacít a v krajnom prípade dokonca nútený odpredaj niektorých aktív.

Čítajte viac EÚ vyšetruje závod čínskeho BYD-u v Maďarsku. Ešte ani nestojí

BYD na to zareagoval tak, že 4-miliardovú investíciu odsunul na druhú koľaj a presúva svoju strategickú pozornosť na Turecko, kde sa rozhodol urýchliť začiatok výroby. Oficiálne sa tak deje hlavne kvôli „nižším nákladom na výrobnú silu, energie a lepším logistickým podmienkam v Turecku“. Nový závod v meste Manisa, ktorého investičná hodnota dosahuje približne jednu miliardu amerických dolárov, má podľa aktualizovaného harmonogramu začať výrobu skôr, než sa pôvodne predpokladalo. Napriek tomu, že sa plánovalo jeho spustenie koncom roka 2026 s cieľovou ročnou produkciou 150-tisíc vozidiel, najnovšie odhady hovoria o tom, že už v roku 2027 tento závod výrazne prekročí stanovenú výrobnú kapacitu a v roku 2028 dôjde k ďalšiemu významnému nárastu produkcie. Podľa dôveryhodných informácií dosiahne turecký závod už v roku 2027 vyšší výrobný objem než závod v Maďarsku.

Pre BYD je z pohľadu prístupu na európske trhy totiž úplne jedno, či bude jeho hlavná fabrika v Turecku alebo v Maďarsku. Turecko je súčasťou colnej únie s EÚ, čo v praxi znamená, že autá vyrobené v Turecku nepodliehajú dovozným clám pri exporte na európsky trh. Aj preto tam postupne postavili svoje fabriky Toyota, Stellantis, Hyundai, Renault alebo Ford. Navyše v marci tohto roku turecká vláda oznámila, že ďalší čínsky výrobca automobilov, spoločnosť Chery, investuje jednu miliardu amerických dolárov do vlastného závodu s plánovanou ročnou kapacitou 200-tisíc vozidiel.

Čítajte viac Konflikt s Číňanmi? Stellantis v Poľsku z ničoho nič stopol výrobu elektrického Leapmotor T03

Presun výrobných priorít z Maďarska do Turecka je v geopolitickom kontexte čistou demonštráciou sily, keď Čína ukazuje, že buď EÚ pristúpi k spolupráci kooperatívnejšie, alebo spolupráca nebude. Pre Európsku úniu tento vývoj predstavuje neželaný scenár, pretože Brusel pôvodne očakával, že zavedenie ciel na čínske elektromobily bude motivovať ázijské spoločnosti, aby premiestnili svoju výrobu do krajín EÚ. Tým by vznikli nové pracovné miesta a zároveň by sa zvýšila technologická suverenita Únie v oblasti elektromobility.

Aktuálny posun priorít však poukazuje na to, že regulačné opatrenia nepriniesli očakávaný efekt a namiesto posilnenia domácej výroby vedú skôr k presunu investícií do krajín mimo Únie, ktoré ponúkajú výhodnejšie ekonomické podmienky pri zachovaní prístupu na európsky trh. Znížením významu maďarského závodu BYD len zdvihol varovný prst, pretože priamy konflikt s EÚ nie je v jeho záujme, európsky trh preň začína byť významný. Podľa prognóz agentúry S\&P Global Mobility dosiahne predaj BYD v Európe v roku 2025 úroveň približne 186-tisíc vozidiel, čo predstavuje významný nárast oproti 83 000 predaných áut roku 2024. Očakáva sa, že do roku 2029 sa tento objem zdvojnásobí a predaj BYD-u v EÚ sa priblíži k hranici 400-tisíc vozidiel ročne.

Čítajte viac Cenová vojna požiera čínske automobilky. Žijú na hranici bankrotu - tvrdí jeden zo šéfov

Pre Maďarsko je táto zmena nepochybne tvrdým úderom, keďže tamojšia vláda dlhodobo prezentovala príchod BYD-u ako dôkaz vysokej atraktivity krajiny pre ázijské investície a maďarský premiér sa bude musieť zmieriť s faktom, že jeho krajina je na geopolitickej šachovnici z pohľadu hlavných hráčov figúrkou s oveľa nižšou hodnotou, než si možno sám predstavoval.