Emisná norma Euro 7 nebude zameraná už len na emise z výfukov ale aj na emisie častíc z bŕzd. Nejde o maličkosť. Ako uvádza organizácia EIT Urban Mobility, podporovaná Európskou úniou, je opotrebovanie bŕzd v súčasnosti najväčším zdrojom emisií z vozidiel mimo výfukových plynov. Zvlášť v mestách. V súčasnosti typické auto s kotúčovými brzdami zo sivej zliatiny a brzdovými doštičkami z nízkotepelnej ocele, čo je v Európe bežná kombinácia, emituje približne 8,8 mg/km PM10 (častice s priemerom menším ako 10 mikrometrov). Podľa nových predpisov budú však musieť byť emisie PM10 z brzdného systému z nových vozidiel obmedzené na tri až maximálne 11 mg/km v závislosti od typu vozidla.
Pre výrobcov áut to nebude jednoduché. Existuje totiž len niekoľko spôsobov ako to docieliť a každý má svoje nevýhody – buď nižší brzdný účinok alebo vyššiu cenu. Najlacnejšou metóda je nanesenie povlaku, ktorý spevňuje brzdové kotúče a tým znižuje opotrebenie. Výrobcovia môžu tiež zmeniť zloženie brzdových doštičiek na materiály s nižším opotrebením. EIT však upozorňuje, že tieto materiály môžu byť paradoxne toxickejšie. Samozrejme, ide to aj bez kompromisov, ako ukazuje brzdový systém Greentell od Bremba. Tieto brzdy neobsahujú meď, kobalt ani nikel a brzdia perfektne. Lacné však nie sú. Vyrábajú sa totiž zložitou technológiou laserového nanášania kovov. Takéto brzdy emitujú až o 60 % menej častíc. Je ale naivné si myslieť, že sa rozšíria v manistreamových autách.
Preto prichádzajú návrhy, ako emisie z bŕzd zachytiť mechanicky. Kým filtre sú zložité a potrebovali by pravidelnú údržbu, na scénu sa môže vrátiť oveľa lacnejšie riešenie – stará dobrá bubnová brzda. Ako naznačuje názov, brzdy sa ukrývajú v bubne, ktorý častice prirodzene zachytáva. Potom ich stačí len odstrániť. Navyše, bubnové brzdy sapodľa EIT Urban Mobility opotrebúvajú približne o 23 % pomalšie. Má to však háčik. Keďže je brzda v uzavretom priestore, rýchlo sa prehreje a stráca účinok. To veru nie je dobré, keďže moderné autá sú oveľa ťažšie ako v časoch, keď „bubny“ zažívali svoju zlatú éru. Napokon, preto prehrali boj s oveľa výkonnejšími kotúčovými brzdami. Dnes sa používajú len v menších autách a na zadnej náprave, prípadne na niektorých elektromobiloch, pri ktorých časť brzdného účinku preberá na seba rekuperácia.
Takže brzdy, ktoré produkujú málo častíc a zároveň dobre brzdia, sú doslova alchýmiou. Zatiaľ ich kvôli cene používajú len prémiové autá. Uvidíme, ako to dopadne, plateniu navyše sa však určite nevyhneme. Veď aj nová generácia bubnových bŕzd by musela prejsť náročným vývojom a použiť drahšie materiály. Adriana Diaz, riaditeľka pre inovácie v EIT Urban Mobility priznáva, že nech sa výrobcovia priklonia ku ktorémukoľvek riešeniu, zvýši to ich náklady a teda aj ceny áut. Na druhej strane je optimistka. „Bude tu odpor, ale nakoniec ľudia ocenia čistejšie mestá.“ Zároveň je presvedčená, že účinnejším riešením, ako urobiť metropoly čistejšími, je radikálne zreorganizovať spôsob dopravy.