Aféra Dieselgate začala pred 10 rokmi. Koncern VW stála vyše 33 miliárd dolárov

Foto: Volkswagen

VW Amarok - Dieselgate Vo Volkswagenoch manipulovali softvérom riadiacej jednotky tak, že pohonná jednotka rozpoznala, keď bolo vozidlo vystavené emisnému testu, a počas tejto fázy spustila plnú funkciu emisnej technológie (napr. SCR katalyzáciu, recirkuláciu výfukových plynov). V bežnej prevádzke však táto emisná ochrana bola výrazne obmedzená alebo deaktivovaná.

Uplynula presne jedna dekáda od začiatku jednej z najväčších afér v celej histórii automobilového priemyslu, ktorá sa globálne týkala vyše 11 miliónov áut. Kauza Dieselagate oficiálne začala 18. septembra 2015. V tento deň totiž americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) obvinila Volkswagen, že do naftových áut nainštaloval zakázaný softvér, ktorý vedel rozpoznať laboratórny emisný test a na čas merania aktivoval režim s nižším množstvom produkovaných emisií, aby vyhovel prísnej norme, zatiaľ čo v bežnej prevádzke umožňoval jazdiť s výrazne vyššími emisiami oxidov dusíka.

Klamstvo, ktoré vyšlo draho

Odhalenie neprišlo náhodou. Už v roku 2014 si nezávislá organizácia ICCT (International Council on Clean Transportation) u West Virginia University objednala merania emisií v reálnej premávke a rozdiely oproti laboratórnym testom boli v prípade áut koncernu Volkswagen také veľké, že viedli k zahájeniu oficiálneho vyšetrovania. Dôkazy proti koncernu boli tak silné, že už krátko po obvinení Volkswagen priznal „nezrovnalosti“ a uviedol, že problém sa týka miliónov vozidiel so staršími naftovými motormi (predovšetkým s označením EA189) po celom svete.

Čítajte viac Dieselgate: Bývalí manažéri VW poznajú rozsudky. Pôjde sa aj do ‘basy‘

V Spojených štátoch nasledoval bezprecedentný reťazec žalôb, mimosúdnych vyrovnaní a samozrejme aj tvrdých trestov. Pri problémových naftových dvojlitroch sa koncern v roku 2016 zaviazal minúť až 14,7 miliardy dolárov na spätné výkupy áut od zákazníkov (nie však v Európe), opravy, kompenzácie a environmentálne programy. Ďalšie peniaze smerovali do rovnakých opatrení pre naftové trojlitre. V trestnej rovine VW v roku 2017 v USA priznal vinu v troch bodoch obžaloby a súhlasil s udelenou pokutou 2,8 miliardy dolárov, trojročnou podmienkou a nezávislým dohľadom, vrátane povinného investovania do ekologických „nápravných“ opatrení. Tie išli nad rámec pokuty.

Koncern musel napríklad cez dcérsku spoločnosť Electrify America investovať dve miliardy dolárov do infraštruktúry a podpory bezemisnej mobility v USA, z toho 800 miliónov v Kalifornii a 1,2 miliardy v ostatných amerických štátoch. A to lavína ešte len naberala na intenzite. Nasledovalo totiž vyšetrovanie v Európe, aj keď to viedlo skôr k rôznym pokutám a občianskoprávnym súdnym konaniam.

V roku 2018 dostal samotný Volkswagen v Nemecku pokutu jednu miliardu eur za zlyhania dohľadu pri vývoji a uvádzaní motorov, o pár mesiacov neskôr nasledovala pre Audi pokuta 800 miliónov eur a v roku 2019 pre Porsche 535 miliónov eur, všetko z rovnakého titulu. Popri tom prebiehali stovky sporov so zákazníkmi v jednotlivých krajinách. Napríklad v Taliansku sa v roku 2024 koncern dohodol na vyrovnaní vo výške približne 50 miliónov eur, ktoré sa týkalo vyše 60 tisíc majiteľov vozidiel.

Čítajte viac VW má problém: Únia chce, aby za Dieselgate odškodnil nielen Nemcov!

Účet za Dieselgate sa za desať rokov vyšplhal na neuveriteľnú sumu. Volkswagen ju začiatkom roku 2020 vyčíslil na 31,3 miliardy eur s tým, že ešte to nie je definitívna suma. V súčasnosti sa hovorí o sume, ktorá mierne prekročila 32 miliárd eur, respektíve 33 miliárd dolárov. Väčšina z tých peňazí skončila v USA, aj keď tam sa týkala len približne 600-tisíc áut z vyššie spomenutých 11 miliónov globálne dotknutých vozidiel. Spoločnosť navyše stále čelí občianskoprávnym žalobám v Nemecku, vrátane hromadnej žaloby investorov vo výške viac ako deväť miliárd eur. Pri nej rozsudok ešte nepadol.

Tresty aj pre manažérov

Samozrejme, nasledovali aj individuálne tresty pre manažérov. Ešte v roku 2017 bol v USA odsúdený inžinier James Robert Liang na 40 mesiacov väzenia a pokutu 200-tisíc dolárov, neskôr bol bývalý šéf americkej kancelárie VW pre životné prostredie Oliver Schmidt odsúdený na sedem rokov väzenia a pokutu 400-tisíc dolárov. V Nemecku prišli kľúčové verdikty až po dlhom procese v Braunschweigu v máji 2025.

Bývalý šéf vývoja naftových motorov Jens Hadler dostal nepodmienečný trest štyri a pol roka, bývalý šéf vývoja elektroniky pre pohony Hanno Jelden dva roky a sedem mesiacov a dvaja ďalší manažéri vrátane niekdajšieho člena predstavenstva Heinza-Jakoba Neussera dostali podmienečné tresty v trvaní pätnásť a desať mesiacov. Bývalý šéf Audi Rupert Stadler už v roku 2023 prijal dohodu so súdom s podmienečným trestom dvadsaťjeden mesiacov a pokutou 1,1 milióna eur.

Čítajte viac Dieselgate: Toto je najväčší ‘naftový cintorín‘ sveta

Proces s ex-šéfom VW Martinom Winterkornom, ktorý o celej kauze musel od začiatku vedieť, bol napokon v lete tohto roku pre zdravotný stav 78-ročného manažéra na neurčito pozastavený. Treba však povedať, že za svoje manažérske zlyhanie zaplatil koncernu VW interne udelenú pokutu vo výške 10 miliónov eur.

Čo aféra zmenila

Aféra Dieselgate zásadne zmenila automobilový priemysel. Kauza prinútila regulátorov prebudovať spôsob homologizácie tak, aby merania viac zodpovedali reálnej spotrebe a Európska únia popri novej metodike WLTP zaviedla aj merania RDE priamo v premávke. Zároveň tento škandál hlboko otriasol dôverou zákazníkov k naftovým motorom.

Ešte pred aférou boli naftové motory v EÚ dominantné, no do roku 2022 klesol ich trhový podiel na približne 20 percent a v súčasnosti je už pod desiatimi. Môžu za to samozrejme aj prísnejšie emisné normy (prechod z NEDC na WLTP), no tie vznikali aj ako reakcia na túto aféru. Výrobcovia presmerovali investície do hybridov a batériových elektromobilov a naftové motory sú dnes už skôr len okrajovou záležitosťou, aj keď treba povedať, že z hľadiska emisií sa zdokonalili natoľko, že si takúto ostrakizáciu absolútne nezaslúžia.