Nový rozsudok šlezvicko-holštajnského vyššieho správneho súdu spred niekoľkých dní vracia do hry aféru Dieselgate. A to v podobe, v ktorej sa môže týkať takmer 8 miliónov áut, ktorým teoreticky hrozí až zákaz jázd.
Súd vyhlásil, že „dočasné“ softvérové riešenia prijaté po Dieselgate nie sú v poriadku, aj keď boli oficiálne schválené. Podstatou sporu sú takzvané teplotné (termálne) okná, teda softvérové režimy, v ktorých sa systém čistenia výfukových plynov dotknutých naftových motorov obmedzí, keď je chladno alebo keď motor nepracuje v ideálnych podmienkach. Výrobcovia ich roky obhajovali ako ochranu životnosti komponentov motora. Súd však pripomenul, že výnimky možno uznať len v nevyhnutných situáciách, nie ako trvalú barličku, ktorá znižuje účinnosť redukcie emisií v každodennej premávke.
Problém je pomerne komplikovaný. Ak by autá nemohli teplotné okná vôbec používať, skutočne rastie riziko poškodenia motora a ďalších komponentov. Pri dlhodobej jazde v chlade či pri vysokom zaťažení môže dôjsť k nadmernému opotrebovaniu EGR systému na recirkuláciu výfukových plynov, k zvyšovaniu tepelného namáhania turbodúchadla, k rýchlejšiemu starnutiu DPF filtra a k nežiaducej záťaži SCR katalyzátora. Súd rozhodol, že ekológia je týmto problémom nadradená a výrobcovia musia ťažkosti vyriešiť iným spôsobom a nepomáhať si podobnými „barličkami“.
Problém s termálnymi oknami sa celkovo týka až 7,8 milióna áut, ktoré by v prípade nezjednania nápravy v dlhšom (ešte nestanovenom) časovom horizonte naozaj mohli byť vyradené z premávky. Zodpovednosť však leží na regulátorovi a výrobcoch, nie na majiteľoch, ktorí konali v dobrej viere. Tí by mali sledovať oficiálne výzvy, absolvovať zvolávacie akcie a vyžadovať jasné potvrdenie o súlade svojho auta s predpismi.