Európska komisia predstavila plán, ktorý má obmedziť tlak lacných dovozov a vytvoriť priestor pre investície do „zelenej ocele“. Počíta so znížením ročných bezcolných kvót o 47 percent na 18,3 milióna ton a s navýšením cla za nadkvótový dovoz z 25 na 50 percent. Súčasťou je aj prísnejšie pravidlo pôvodu (pôvodcom bude výlučne krajina, kde bola oceľ prvotne odliata a nie krajina následného spracovania suroviny), aby sa zamedzilo obchádzaniu cez tretie krajiny. Opatrenia ešte musia schváliť členské štáty a Európsky parlament.
Automobilový priemysel, vrátane združenia ACEA, varuje, že takto nastavená ochrana môže zdvihnúť ceny ocele, čo sa prejaví aj na zvýšení cien európskych áut, ktoré sú už beztak veľmi drahé. Automobilky síce približne deväťdesiat percent ocele nakupujú v rámci EÚ, pri určitých akostiach však zostávajú závislé od dovozu. Prudké zníženie kvót v kombinácii s dvojnásobným clom by podľa výrobcov obmedzilo možnosť pružne dopĺňať nedostatkové materiály a zhoršilo ich cenovú pozíciu voči konkurencii v USA a Ázii.
Ďalším problémom je administratívna záťaž. Zavedenie prísnejšieho pravidla pôvodu si v praxi vyžiada detailné trasovanie dodávok v komplikovaných a rozvetvených reťazcoch, čo predĺži procesy, zvýši náklady a môže spôsobiť výpadky špecifických plechov či valcovaných výrobkov s vysokými nárokmi na kvalitu. V čase, keď automobilky investujú do elektrifikácie a súbežne bojujú s vyššími energetickými nákladmi, ide o riziko, ktoré môže brzdiť výrobu áut v EÚ a aj inovácie.
Sektor zároveň upozorňuje na kumuláciu opatrení: popri čoraz prísnejších emisných kvótach a raste cien energií sa sprísnené kvóty a clá na oceľ môžu stať ďalším zdrojom problémov v dodávateľskom reťazci. Pre európske značky (značky vyrábajúce v Európe) to znamená tlak na marže alebo nepopulárne zdražovanie, pre menších výrobcov dokonca hrozbu odkladu investícií do nových modelov a technológií.
Oceliari namietajú, že bez ráznejších bariér EÚ riskuje ďalší úbytok kapacít v dôsledku silnej globálnej konkurencie a neférových cien. Tvrdia, že návrh vracia trh k férovejším podmienkam, stabilizuje využitie pecí a chráni zamestnanosť. Treba povedať, že pod tlakom legislatívnej únie sú aj oni – „zelenšia oceľ“ totiž pre nich znamená obrovské investície do nových elektrických pecí, do výroby a skladovania vodíka, do dlhodobých kontraktov na „bezuhlíkovú“ elektrinu, do modernizácie úpravní a triedenia šrotu a pod. A tie sa samozrejme premietnu aj do cien ocele, ktorú vďaka „zelenej iniciatíve“ zvyšujúcej výrobnú cenu nemajú kde predať, iba na európskom trhu, kde chcú zákonite minimalizovať dovoz lacnejšej ocele z Ázie.