Európsky automobilový priemysel sa ocitol v období, keď sa prebytočná výrobná kapacita stretáva so slabším dopytom a narastajúcou konkurenciou z Číny. Predikcie poradenskej spoločnosti AlixPartners ukazujú, že pri súčasných trendoch môže byť na kontinente nadbytočných až osem automobilových fabrík. Za týmto odhadom stoja tvrdé čísla – európske závody sú v priemere využité len približne na necelých 60 percent a prevádzky, ktoré dlhodobo bežia pod hranicou 75 percent, prestávajú byť rentabilné.
Najviac zasiahnuté sú fabriky s najnižšou vyťaženosťou. Ako prvé sú „na rane“ európske továrne Stellantisu, v ktorých sa vyrábajú autá značky Alfa Romeo a ktoré majú aktuálne využité výrobné kapacity len na 45 percent.
Analytici zároveň predpokladajú, že európski výrobcovia v najbližších rokoch prídu z hľadiska predaja o jeden až dva milióny vozidiel, zákazníkov im totiž „ukradnú“ čínske značky. Tie by mali v roku 2025 dosiahnuť na európskom trhu asi 5-percentný podiel, ktorý sa do roku 2030 minimálne zdvojnásobí. Ak sa táto predpoveď vyplní, tak by výroba áut poklesla v Európe natoľko, že by to viedlo k zániku vyššie spomínaných 8 veľkých fabrík.
Zatvorenie závodu nie je jednoduchý krok ani finančne, ani právne. Uzavretie veľkej továrne s približne desiatimi tisíckami zamestnancov si podľa prepočtov vyžaduje náklady okolo 1,5 miliardy eur a samotný proces trvá spravidla jeden až tri roky. Matematika nepustí – automobilky zvyčajne dosahujú rentabilitu vtedy, keď je závod navrhnutý na kapacitu aspoň 250-tisíc vozidiel ročne a reálne sa k nej vie dlhodobo približovať. A pri vyššie uvedenom poklese predaja áut európskych automobiliek bez zatvorenia približne 8 fabrík a vhodnom alokovaní výroby rentabilitu nebude možné dosiahnuť.
Napätie na strane dopytu už vidno aj v operatívnych rozhodnutiach. Automobilky v Európy dočasne zastavujú výroby pre nadbytočné zásoby nepredaných vozidiel a tento problém sa týka viacerých koncernov, najviac však Stellantisu.
Ak chcú automobilky v Európe prežiť, musia zvýšiť vyťaženosť, sústrediť sa na modely s istou návratnosťou a pretvoriť výrobné programy tak, aby každý závod obstál aj pri kolísaní dopytu. Ak sa to podarí, výsledkom môže byť menšia, ale finančne zdravšia výrobná základňa. Ak nie, súčasný prebytok kapacít bude ďalej znižovať zisky a brzdiť investície do technológií, od ktorých závisí budúca konkurencieschopnosť Európy. Pochopil to už napríklad Citroën, ktorý sa v decembri chystá vyhlásiť dôležitý program „oživenia značky“.