Podľa ruskej agentúry Avtostat predaj vozidiel UAZ za prvé tri štvrťroky tohto roka klesol o 37 % na biednych 14 200 kusov, zatiaľ čo ruský trh osobných áut „len“ o 22 %. Septembrové čísla sú ešte varovnejšie. Dodávky UAZ-u padli v predajoch medziročne o 47 %, pričom celkový ruský automobilový trh v rovnakom mesiaci zaznamenal pokles 19 %. Paradoxom je, že automobilka stále žije a jej bestsellerom je model Buchanka a ďalšie modely SGR (Old Cargo Series), vyvinuté ešte pre Sovietsku armádu a vyrábané od konca 50. rokov. Napríklad Buchanka, teda dodávka s pohonom 4×4 bola naposledy modernizovaná roku 1964, odvtedy sa dizajn a technika menili len minimálne. Vyzerá ako zo sovietskeho automobilového múzea.
Napriek tomu vedenie automobilky srší optimizmom. „Výroba celého radu vozidiel UAZ, od klasických SGR a Hunter až po moderné SUV Patriot, Pickup a Profi, prebieha v súlade s výrobným programom. Neplánujeme meniť modelovú ponuku značky,“ uviedol tlačový odbor spoločnosti Sollers, ktorá UAZ vlastní. S výnimkou pripravovaného veľkého SUV pod značkou Sollers tak UAZ zostáva verný svojim historickým koreňom. Takpovediac, žije vo vlastnej bubline odtrhnutej od reality trhu. Viceprezident Národnej automobilovej únie Jan Khaitser vysvetľuje, že Buchanka má archaický dizajn a podľa moderných štandardov sa už ani nepovažuje za auto, no predáva sa preto, lebo tento model nakupuje štát.
Podľa Khaitsera až 90 percent výroby UAZ-u smeruje k vládnym agentúram – od ministerstva obrany až po ministerstvo zdravotníctva. „Aby sa vozidlá UAZ stali inými, musel by sa zmeniť dopyt,“ dodáva. Civilný trh je len doplnkom a špecifickou záležitosťou pre nadšencov, poľovníkov a rybárov, ktorý si Buchanku nevedia vynachváliť kvôli nízkej cene a dobrej priechodnosti v teréne. Inak o tieto „nové veterány“ nejaví nik „normálny“ záujem. Bývalý šéf Ruskej asociácie predajcov automobilov Oleg Moseev upozorňuje, že maloobchodné predaje padajú rýchlejšie než trh, ale armádne dodávky sú stále rozsiahle. Buchanka či Hunter, autá, v ktorých sa vojaci vozili ešte za čias Chruščova či Brežneva, sú tak na linkách.
Je to podobné, akoby Škoda stále vyrábala dodávku 1 203 alebo Tatra model 111. Presne tak pôsobí UAZ v roku 2025. Vozidlá sú morálne zastarané, dizajn archaický a elektronika, ako ABS, v nich pribúda len po kvapkách. Moseev dodáva: „Je jasné, že vozidlo potrebuje modernizáciu, ale UAZ-u sa momentálne darí, pretože je chránený pred konkurenciou. Podobne jednoduché, ale modernejšie vozidlá existujú aj inde vo svete, no kvôli vysokým recyklačným poplatkom, ktoré autá predražujú, je nepravdepodobné, že by sa úspešne dovážali do Ruska.“ Takže pokiaľ bude štát kupovať staré modely, odpúšťať recyklačné poplatky a prijímať desiatky výnimiek z bezpečnostných a emisných predpisov, UAZ sa meniť nemusí. Je ale trošku na smiech.