Američan si takmer 30 rokov kupoval každý týždeň nové auto. Má ich 1 300, zbierku teraz rozpredáva

Greg Rusk, dlhoročný šéf veľkej firmy na výrobu obalov Rusken Packaging mal zvláštny rituál: v piatok si kúpil auto, cez víkend sa na ňom povozil a v pondelok ho odložil do krytej haly. A robil tak týždeň čo týždeň, takmer 30 rokov. Napokon nazhromaždil 1 300 áut a v súčasnosti svoju zbierku, známu ako The Generous Collection, postupne rozpredáva v akciách – a to vo veľkom štýle, bez stanovenej minimálnej ceny. Prvá s približne 200 kusmi áut sa už uskutočnila, ďalšia prebehne o pár dní a všetkých áut by sa chcel postupne zbaviť do konca roka.

A čo jeho zbierka obsahuje? Napríklad 259 áut značky Chevrolet, 109 Fordov, 105 Cadillacov, 96 Pontiacov, 55 špeciálnych áut, upravených Moparom, 48 Lincolnov, 35 Buickov, 24 Oldsmobilov a dokonca aj dvanásť legendárnych Volkswagenov Beetle. V ponuke sú v menšom počte zastúpené aj ďalšie značky, napríklad Jaguar, Porsche alebo Toyota, no základ tvoria čisto americké modely so šesť- a osemvalcami, pikaupy, muscle cars a youngtimery s nízkymi nájazdmi.

Zbierka áut Grega Ruska

Fotogaléria 8 fotiek

+5

Už prvá októbrová vlna ukázala, ako rôznorodé autá sú v ponuke. Dražil sa Pontiac Firebird Trans Am vrátane verzie WS6, exkluzívny Chevrolet Monte Carlo SS Aerocoupe, niekoľko Chevroletov Corvette a Camaro – vrátane jubilejného Z28 30th Anniversary, klasické americké pikapy, ale aj Jaguar XK120, vzácny kus s päťstupňovou prevodovkou, Oldsmobile Vista Cruiser, Ford Thunderbird v ikonickej špecifikácii K-code a aj tunnigové výstrelky, napríklad Mazda RX-7, ktorá mala pod kapotou osemvalec LS1 z Corvette C5, raritou boli staršie pohrebné prestavby Cadillacov.

Čítajte viac Neuveriteľné: V predajni Toyoty na Cypre sa zastavil čas. Autá tu stoja už 51 rokov

Sympatické je, že Rusk sa rozhodol pre predaj bez stanovenej minimálnej ceny – podľa jeho slov si je vedomý toho, že mnohé autá stáli roky v skladovej hale, sú v rôznom stave a budú potrebovať renováciu a väčšie či menšie opravy. Preto nechal cenu na rozhodnutí trhu, kde sa zohľadní stav, rarita a očakávané náklady na oživenie konkrétnych áut, čo mu pripadá férovejšie. V konečnom dôsledku podobným spôsobom podľa jeho slov autá aj kupoval a keď videl, že predajca je vo finančných problémoch, nesnažil sa ho ešte viac „pritlačiť k múru“ a zaplatil aj vyššiu cenu.