Asistenčné systémy z nás robia horších šoférov. Dokazujú to štúdie

Autá sú dnes doslova nabité asistenčnými systémami, ktoré poznáme pod skratkou ADAS (Advanced Driver Assistance Systems). Udržiavajú rýchlosť auta, odstup od tých pred nami, pomáhajú nám ostať v jazdnom pruhu, brzdia nás, keď stojíme v kopci, varujú nás pred autami v blízkosti, keď ich nevidíme v slepom uhle, alebo strážia našu pozornosť a v prípade únavy nás vyzvú na malú prestávku. Automobilky sa v tomto trende predháňajú a vlastne im nič iné ani neostáva. Hoci mnohé asistenty nie sú povinné, ak majú autá ambíciu získať plný počet bezpečnostných hviezdičiek v nárazových testoch Euro NCAP, nesmú systémy ADAS ignorovať. Iste, prispieva to k bezpečnosti jazdy, lenže každá minca má dve strany.

Čítajte viac Paradox: Asistenčné systémy znižujú nehody, no zvyšujú ceny ‘poistiek‘

Tou druhou je, že za volantom strácame prirodzené vodičské schopnosti a príliš sa spoliehame na „elektronické barličky“. Jednoducho, stávame sa závislí od elektroniky a zároveň horšími šoférmi. Kto by dnes ešte zvládol pretáčavý šmyk bez stabilizačného systému ESP, alebo brzdenie na šmykľavom povrchu bez protiblokovacieho systému ABS. Často si vôbec ani neuvedomujeme, koľkokrát nám nové technológie zachránili krk, pretože o ich zásahu vôbec netušíme. To môže viesť k mylnému presvedčeniu, že sme skvelí šoféri. Na vzťah asistenčných systémov a vodičských zručností sa teraz pozrela štúdia britskej školy bezpečnej jazdy AA Driving School. Výsledky sú zaujímavé.

Ak za nás rieši krízy elektronika, za volantom „chátrame“

Až štyria z desiatich vodičov sa domnievajú, že prílišné spoliehanie sa na moderné asistenčné systémy môže mať negatívny vplyv na ich šoférske schopnosti. Vo veku 25–34 rokov si to myslí viac ako polovica vodičov, zatiaľ čo u osôb starších ako 65 rokov ide iba približne o tretinu. To naznačuje, že s pribúdajúcimi skúsenosťami vodiči lepšie ovládajú auto aj technológiu a za volantom sa cítia istejšie. Podľa výskumu sa iba každý druhý vodič cíti „veľmi sebavedomo“ pri šoférovaní auta bez parkovacích senzorov, parkovacích kamier alebo monitorovania mŕtveho uhla. Menej ako polovica vodičov sa cíti sebavedomo pri jazde bez navigácie, Apple CarPlay či Android Auto.

Čítajte viac IIHS: Šok! Reflexné prvky vidia len vodiči, nie asistenčné systémy

Vodiči si tiež nie sú istí pri šoférovaní áut bez elektronickej parkovacej brzdy, asistenta rozjazdu do kopca, rozpoznávania dopravných značiek, obmedzovačov rýchlosti alebo, prekvapivo, bez asistenta udržiavania v jazdnom pruhu, čo je technológia, ktorá mnohých vodičov nových áut skôr frustruje, ako im pomáha. „Technológia sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou našich životov,“ hovorí Emma Bush, riaditeľka autoškoly AA. „Platí to aj pri šoférovaní. Je dôležité vedieť, ako to funguje, a čo najlepšie využiť výhody asistenčných systémov. Potom sa môžeme za volantom cítiť sebavedomo.“ Bush verí, že lepšie pochopenie najnovších systémov môže zlepšiť celkové vodičské schopnosti, a nie ich znižovať.

Autá sa zmenili, ľudský mozog nie

Americký klinický psychológ Vatsal G. Thakkar však tvrdí, že asistenčné systémy ADAS môžu mať na bezpečnosť jazdy aj vyslovene negatívny vplyv. Tvrdí, že aj keď sa autá zmenili, ľudský mozog pracuje stále rovnako. Riziká nových technológií si uvedomil pri parkovaní pred svojím domom. Nešlo o jeho auto, ale o auto jeho manželky. Keď cúval na príjazdovú cestu, nepozeral sa do zrkadiel, len čakal, že sa ozve tón parkovacích senzorov. Zrazu došlo k nárazu. Manželkino auto totiž nebolo parkovacími senzormi vybavené. „Spoliehal som sa na technológiu natoľko, že som manévru prestal venovať pozornosť. Môže to mať nebezpečné dôsledky,“ komentoval americký profesor incident pre New York Times.

Čítajte viac Euro NCAP: Test adaptívnych tempomatov odhalil premiantov aj prepadák

Jeho obavy potvrdil nedávny prieskum Národného úradu pre bezpečnosť cestnej premávky NHTSA. Ten ukázal, že hoci sú v USA od roku 2018 povinné cúvacie kamery vo všetkých nových autách, počet incidentov pri cúvaní vzrástol. Podobne zlé správy prichádzajú aj z holandskej štúdie Branchemonitor Schadesector 2018 – 2030. Tá konštatuje, že nástup asistenčných systémov má na počet nehôd negatívny vplyv. Ukázalo sa, že pri aute, ktoré je vybavené aspoň štyrmi asistenčnými systémami, je pravdepodobnosť nehody 23 %, kým pri vozidle s menším počtom elektronických pomôcok len 14 %. To znamená, že kým v prvom prípade havaruje jedno z piatich áut, v tom druhom len jedno zo siedmich.

Technológie degradujú pozornosť

Podľa amerického profesora sme totiž náchylní vzdávať sa svojich kompetencií v prospech technológií. „To vo mne vyvoláva obavy z plánov urobiť autonómnym všetko okolo nás,“ hovorí. Ako príklad uvádza nehodu autonómneho vozidla spoločnosti Uber, ktoré zrazilo v autonómnom režime chodkyňu, ktorá tlačila večer svoj bicykel cez cestu. Stálo ju to život. „Všetci sa pýtali, ako je možné, že elektronika vozidla vybaveného množstvom radarov a senzorov mohla prehliadnuť prekážku na ceste. Ale len málokto sa zaujímal, prečo zlyhal vodič za volantom?“ Ako vieme, ten sledoval streamovacie stanice na mobilnom telefóne.

Čítajte viac Šéf Oplu: Malé auto do 15-tisíc eur? Nemožné. Problémom sú regulácie EÚ

Technológie teda spôsobujú degradáciu našej pozornosti. Podľa Thakkara na to stačí aj obyčajná navigácia. Ľudia zadajú cieľovú adresu a spoliehajú sa na to, že ich k nej systém GPS privedie. Tým však klesá koncentrácia a dochádza k zhoršeniu bezpečnosti premávky. Bez dostatočného množstva podnetov totiž človek nedokáže udržiavať pozornosť v dlhšom časovom úseku. Čím je podnetov menej, tým je koncentrácia slabšia. Viac elektronických pomôcok teda znamená menej ostražitosti a dlhšiu reakčnú dobu v prípade krízovej situácie. Thakkar je pritom prekvapený, že sa s týmto aspektom pri presadzovaní nových technológií vôbec nepočítalo.