V posledných rokoch sa postavenie Ruska na Kaukaze dramaticky zmenilo. Historicky Moskva diktovala politické podmienky bývalým sovietskym republikám, od Arménska cez Azerbajdžan až po Tadžikistan. Dnes je však situácia iná. Zostrelené ruské lietadlo nad Azerbajdžanom, vražda bratov Safarovcov a odovzdanie Náhorného Karabachu Azerbajdžanu jasne ukázali, že Moskva už nemá nad regiónom absolútnu moc. Ruský novinár Sergej Aslanyan píše: „Rusko stratilo svoju výsadu diktovať Azerbajdžanu. Zostrelené lietadlo ukončilo obdobie sovietskej dominancie a nadradenosti.“ Dnes musí Putin hľadať spôsob, ako udržať aspoň čiastočnú kontrolu nad regiónom cez miestnych lídrov.
Aslanyan opisuje nedávnu Putinovu cestu do Azerbajdžanu ako veľké poníženie „Prečo Putin tak dlho žobral o audienciu u Alijeva a cestoval do nepoužiteľného Tadžikistanu?“ Je to tým, že Moskva sa už nemôže spoliehať na historické privilégiá, pritom Tadžikistan aj Azerbajdžan veľmi potrebuje. Tadžikistan poskytuje Rusku zdroje a podporu, ktoré boli kedysi pre Putina samozrejmosťou. Lenže dnes musí Putin čakať, kým sa miestni lídri rozhodnú ho prijať. Jednoducho Moskva je nútená podriadiť sa pravidlám, ktoré určuje Dušanbe či Baku a jeho spojenec Turecko.
Azerbajdžan zohráva pre Rusko aj praktickú úlohu v obchádzaní sankcií. Aslanyan zdôrazňuje: „Azerbajdžan je užitočný ako sprostredkovateľ, ktorý sa vydáva za predajcu. Ruská ropa, ktorá by inak nebola schopná legálne vstúpiť na trhy západnej Európy, sa teraz distribuuje cez Baku, a pritom všetko vyzerá, že ide o azerbajdžanský export. Podobne je to s autami. „Putin verí, že veľkosť krajiny sa meria v počte vyrobených áut. Krajina s automobilovým priemyslom je veľmoc; krajina bez neho nie je krajina,“ píše Aslanyan. Aby však bolo vôbec možné udržať po sankciách ruský autopriemysel v chode, Moskva ho musí dotovať.
Len tento rok vyčlenil Kremeľ na podporu domácich automobiliek 966 miliárd rubľov a v tom budúcom to má byť až 1,2 bilióna. Lenže autá kvôli sankciám nie je kde exportovať. Moskva je nútená využívať tretie krajiny. Napríklad Lady Niva sa síce vyrobia v Rusku, ale finálnu montáž uskutočnia v Azerbajdžane. A odtiaľ môžu Nivy ako mávnutím čarovného prútika putovať do Európy. Aslanyan cynicky dodáva: „Prečo Putin potrebuje Alijeva? Aby predával Žiguli. Nebudú to však Nivy vyrobené ruským AvtoVAZ-om. Budú to Nivy montované v azerbajdžanskom závode Azermaš. A rovnako ako v prípade ropy sa budú všetci tváriť, že s Ruskom neobchodujú,“ uzatvára Aslanyan.