Len minulý týždeň sme priniesli výsledky štúdie agentúry Transport and Environment, ktorá analyzovala údaje z palubných meračov spotreby paliva 800 000 vozidiel registrovaných v Európe v rokoch 2021 až 2023. Ukázalo so, že nabíjateľné hybridy (PHEV) produkujú v reálnych podmienkach len o 19 % menej emisií CO2 ako benzínové a naftové autá, zatiaľ čo laboratórne testy sľubovali zníženie emisií až o 75 %. Jednoducho, plug-in hybridy produkujú na cestách 5-krát viac emisií CO2, než uvádza výrobca. Preto sa na automobilky zniesla masívna kritika. Prekvapiť to však môže len neznalého. Objem emisií plug-in hybridov je totiž závislý od frekvencie ich nabíjania. Často sa však dostali k svojim majiteľom a najmä do firemných flotíl len preto, že na ich kúpu poskytovali vlády viacerých európskych krajín štedré dotácie. O ekológiu celkom nešlo, alebo išlo len o hru na ekológiu.
Výsledkom je, že predaj plug-in hybridov síce rástol, ale len málokto ich nabíjal, pretože s vybitou batériou jazdia rovnako dobre ako s tou nabitou. Veď práve preto vznikli, aby odstránili stres z dojazdu čistých elektromobilov. Rozdiel vo funkčnosti je len v tom, že s nenabitou batériou klesá podiel elektrických a teda bezemisných kilometrov na minimum. Pracujú ako klasické hybridy. Preto ten rozdiel medzi laboratórnymi a skutočnými emisiami na asfalte. Je to ale problém výrobcu? Veď rozhodnutie, či bude majiteľ svoj nabíjateľný hybrid pravidelne pripájať do siete, alebo nie, je plne v kompetencii vlastníka. Automobilky jednoducho nemajú žiadne páky, ako zmeniť spotrebiteľské správanie. Ak by vás nútili nabíjať váš plug-in hybrid, bol by to podobný nezmysel, ako keby vás chceli nútiť jazdiť podľa predpisov. Práve preto šokuje, že sa takýmto návrhom začali nemecké automobilky vôbec zaoberať.
Lobistická skupina VDA, ktorá združuje napríklad Volkswagen, Mercedes-Benz či BMW, totiž prichádza s návrhom, ako zatlačiť na majiteľov plug-in hybridných áut. Samozrejme, s cieľom vyžadovať od nich pravidelné nabíjanie. Inými slovami, ak by takéto vozidlo majiteľ pravidelne nepripájal k zásuvke, mohlo by mu byť obmedzené používanie spaľovacieho motora alebo výkonu. Podľa viacerých nemeckých médií, vrátane Frankfurter Allgemeine Zeitung, ide o reakciu na pripravované sprísnenie emisných noriem EÚ pre plug-in hybridy, ktoré by malo vstúpiť do platnosti v najbližších dvoch rokoch. Automobiloví výrobcovia sa pravdepodobne boja, že pokuty za nadlimitné gramy CO2 plug-in hybridov budú potom musieť vytiahnuť z vlastného vrecka. A to by bolo poriadne drahé. Veď za každý nadlimitný gram sa platí 95 eur.
Ako si to VDA predstavuje? Návrh hovorí o tom, že výrobcovia by mohli zaviesť softvérové obmedzenia, ktoré by nútili majiteľa dobíjať batériu v určitých intervaloch. Ak by tak neurobil, auto by napríklad automaticky prešlo do obmedzeného režimu výkonu, alebo by spaľovací motor fungoval len v núdzovom móde. Zástupcovia automobilového priemyslu tvrdia, že ide o „opatrenie v prospech životného prostredia“, pretože plug-in hybridy plnia svoj účel len vtedy, keď jazdia väčšinu času na elektrinu. Podľa združenia VDA by „inteligentné“ nabíjacie algoritmy zároveň prispeli k možnosti lepšieho zapojenie týchto vozidiel do energetickej siete, napríklad využitím nabíjania v časoch nízkeho zaťaženia. Má to však obrovské otázniky. Celý tento návrh je takmer šialený. Kritici upozorňujú, že povinné nabíjanie by mohlo predstavovať zásah do vlastníckych práv vodičov. A nielen to.
Povinné nabíjanie by navyše výrazne skomplikovalo život tým, ktorí nemajú prístup k vlastnej nabíjačke a ani fotovoltiku na streche. Opatrenie by tak trestalo mestských vodičov, ktorí si plug-in hybrid zvolili ako kompromis medzi elektromobilom a spaľovacím autom. Nehovoriac o tom, že prevažná väčšina plug-in hybridov nepodporuje rýchle nabíjanie jednosmerným prúdom. Nabitie ich batérie tak môže trvať aj tri hodiny. Viete si potom predstaviť situáciu, keď algoritmus počas dlhej cesty vyhodnotí, že ste povinný nabíjať? Je to nezmysel od A po Z. A ešte väčší tým, že s návrhom prichádzajú výrobcovia. Kontrolovať vodičov by mala tretia strana. Veď je to podobné, akoby mala za dopravné priestupky zodpovedať automobilka a nie šofér za volantom.
Nech už bude prijatá akákoľvek legislatíva alebo donucovacie prostriedky, výsledkom môže byť len jeden scenár – predaj plug-in hybridov zamieri ku dnu. Kto by také auto chcel? Ak je toto skutočným cieľom, efektívnejšiu metódu si predstaviť nedokážeme.