Pokiaľ sa dá veriť kontroverznému Carlosovi Tavaresovi, ešte nedávno šéfovi koncernu Stellantis, Nemci sa nemusia obávať o svoje pracovné miesta, no mali by si zvyknúť na predstavu, že z montážnych liniek nemeckých fabrík budú schádzať už čoskoro čínske autá. Tavares, ktorý riadil prechod na elektromobily v značkách Opel, Fiat, Citroën, Peugeot, Chrysler či Dodge a Maserati, vidí totiž v čínskych spoločnostiach súperov s neprekonateľným náskokom. Tento názor predostrel vo svojej knihe, ktorú napísal po odstúpení z funkcie koncom roka 2024. Pre Nemecko, ale ani zvyšok európskeho autopriemyslu nemá dobré vízie.
Tavares napríklad upozorňuje na dramatický prepad zisku v Mercedese-Benz alebo na situáciu vo Volkswagene, ktoré podľa neho jasne demonštrujú nevyhnutnú transformáciu. Zatiaľ čo zamestnanci zostanú, vlastníctvo a prevádzka výrobných liniek sú ohrozené. Dôvodov, prečo by čínske firmy mohli prevziať nemecké továrne, je hneď niekoľko. Tým prvým je, že európsky trh sa sústredil na elektromobily, kde ale majú čínske spoločnosti navrch. Druhý vychádza z toho, že obrie investície do elektromobilov, predávaných často len vďaka vládnym dotáciám, spomalili vývoj spaľovacích motorov. Neostali na ne peniaze. No aj tu už Číňania vystrkujú rožky.
Európske značky tak dnes nemajú ani špičkové elektromobily, ani dostatočne dobré autá na benzín, aby vedeli konkurovať čínskym. Nabíjacia infraštruktúra, ktorú zaplatili Európania, navyše otvorila trh čínskym výrobcom, ktorí z toho len a len profitujú. Predajom nadbytočných európskych závodov tak môžu európske spoločnosti získať financie, ušetriť náklady a znížiť nadbytočnú kapacitu. „V deň, keď bude západný výrobca čeliť existenčným ťažkostiam, príde čínsky výrobca a povie: ‚Prevezmem to a zachránim pracovné miesta‘ – a bude vnímaný ako záchranca,“ cituje Tavaresa Financial Times. Taký Volkswagen o tom už vie svoje.
Len pár mesiacov po vlaňajšom oznámení, že zatvorí tri nemecké fabriky, ho kontaktovali čínski investori. Nakoniec sa ale nemecká automobilka rozhodla po dohode s odbormi nechať fabriky bežať v skrátenom pracovnom čase. Podľa Tavaresa sú však takéto riešenia len dočasné a transformáciu nemôžu zvrátiť. Navyše Tavares tvrdí, že o 10 či 15 rokov ostane na svete i tak len zopár automobilových výrobcov. Šancu má japonská Toyota, Hyundai-Kia z Kórey a čínsky BYD, prípadne ešte zopár „menších“ čínskych hráčov. Ako vidieť, značky ako Mercedes-Benz či Volkswagen v jeho zozname chýbajú.
Jednoducho, Tavares predpovedá, že automobilový priemysel bude mať podobný vývoj ako priemysel s počítačmi či letecký priemysel. Napriek tomu majú Tavaresove teórie aj slabé miesta. Nemecký Focus konštatuje, že medzi potenciálnymi víťazmi môžu byť aj nemecké automobilky, keďže zákazníci očakávajú nové modely každých pár rokov a žiaden náskok nemusí trvať večne. Čínski výrobcovia môžu stratiť vedúce postavenie rovnako rýchlo, ako si ho vybudujú. Navyše sa majiteľmi nemeckých tovární nemusia stať nutne čínski investori.
Nemecká vláda investovala miliardy do modernizácie priemyslu a niektoré továrne by tak mohli prejsť pod nemecké spoločnosti. Tak ko napríklad SsnagYong pod krídla KGM v Kórei. Odpoveď na otázku, ako to dopadne, však prinesie až budúcnosť. Tavares sa môže mýliť, napokon, ani vo svojej funkcii sa neukázal byť veľkým vizionárom. Po jeho odchode sa Stellantis ocitol v náročnom období. Tržby firmy v roku 2024 klesli na približne 157 miliárd eura (pokles o 17 %) a zisk na 8,6 miliárd (pokles o 64 %). Niektoré plány prijaté za Tavaresa sa menia alebo rušia a investori sú veľmi opatrní.