Vyzerá to tak, že kríza s nedostatkom vzácnych zemín je (aspoň na nejaký čas) zažehnaná. Európska únia a Čína totiž zriadili osobitný komunikačný kanál, ktorý má zabezpečiť plynulejší export vzácnych zemín a súvisiacich materiálov pre európske priemyselné odvetvia. Podľa Európskej komisie má mechanizmus zrýchliť licenčné konania, ktoré sa po sprísnení čínskeho režimu stali zdrojom neistoty a meškaní. Zámerom je skrátiť čas medzi podaním žiadosti a udelením povolenia a znížiť riziko výpadkov v dodávkach pre automobilky, energetiku či polovodičový priemysel.
Podnetom pre vznik kanála boli čínske exportné obmedzenia zavedené v roku 2025, ktoré sa dotýkajú vzácnych zemín, ich zliatin a vybraných spracovaných produktov. Zahraniční odberatelia musia podrobne uvádzať konečné použitie a preukazovať súlad s pravidlami, čo predlžovalo dodacie lehoty a zvýšilo náklady. Peking medzičasom časť kontrol dočasne uvoľnil, licenčný rámec však zostáva zachovaný a aj naďalej môže fungovať ako regulačná brzda pri citlivých exportoch.
EÚ dlhodobo priznáva, že najväčšou slabinou je závislosť od čínskych dodávok vzácnych zemín. Nie je to len otázka ťažby, ale najmä rafinácie a separácie, v ktorých má Čína viac než desaťročný náskok, podporený štátnymi investíciami a ochranou know-how. Európske projekty v Estónsku či ďalších krajinách preto dostávajú politickú podporu, no ich rozbehnutie potrvá roky a vyžaduje vysoké náklady pri prísnych environmentálnych štandardoch.
Zástancovia nového kanála hovoria o pragmatickom riešení na obdobie zvýšeného rizika. Priemysel potrebuje predvídateľnosť a každé skrátenie licenčných lehôt môže znížiť tlak na plynulosť výroby aj ceny vstupov. Nový formát technického dialógu zároveň umožňuje udržiavať pracovné kontakty bez toho, aby jedna strana musela meniť svoju strategickú pozíciu. Kritické hlasy však upozorňujú, že ide len o zástupné riešenie, ktoré EÚ nedáva žiadnu istotu. Licenčný režim je v rukách Pekingu a jeho sprísnenie či uvoľnenie sa môže kedykoľvek stať nástrojom geopolitického nátlaku.