Bolo to v deväťdesiatych rokoch, keď sa koncern General Motors rozhodol, že začne vyrábať prvý masový elektromobil. Čiastočne kvôli pripravovanej legislatíve v Kalifornii. Tamojšia organizácia na ochranu ovzdušia CARB, áno presne tá, ktorá spustila pred desiatimi rokmi kauzu Dieselgate, presadila zákon, ktorý podmieňoval predaj siedmich najväčších výrobcov áut v Kalifornii ponukou aspoň jedného modelu s nulovými emisiami. GM prispel práve futuristickým kupé EV1. Keďže však tušil problémy, nikdy naň nenalepil logo žiadnej zo svojich značiek. A tiež ho nezačal predávať koncovým zákazníkom. EV1 síce vyvolalo ošiaľ podobný tomu, ako spôsobila Tesla o 15 rokov neskôr, ale ak chcel niekto EV1 používať, musel si ho prenajať.
Vývoj stál General Motors na tie časy obrovských 500 miliónov dolárov a priniesol množstvo prevratných technológií. Napríklad rekuperatívne brzdenie, tepelné čerpadlo alebo elektrický posilňovač riadenia. Bohužiaľ, ukázali sa aj detské choroby elektrickej technológie, zvlášť ak EV1 používalo spočiatku olovené akumulátory. V marci 2000 GM stiahlo z trhu 450 kusov prvej série pre riziko požiaru. V nasledujúcich dvoch rokoch približne 200 z postihnutých vozidiel automobilka vybavila novšími batériami NiMH a vrátila ich pôvodným nájomcom s možnosťou bezplatného skončenia lízingu. Do roku 2002 vzniklo celkovo 1 117 exemplárov. A potom prišiel rýchly koniec.
Vo februári 2002 Ken Stewart, šéf divízie GM Advanced Technology Vehicles, oznámil, že všetky prenajaté vozidlá postupne stiahnu. A aj sa tak napriek protestom zákazníkov stalo. Autá boli nájomcom odobraté a zhromaždené v testovacom stredisku GM v Burbanku v Kalifornii. O rok neskôr šéf koncernu Rick Wagonner oficiálne oznámil ukončenie programu EV1. Automobilka uviedla, že nie je schopná predať toľko áut, aby bola zisková, a navyše by musela dodržať zákonom stanovenú 15-ročnú starostlivosť, minimálne z pohľadu servisu a dostupnosti náhradných dielcov. Jednoducho, EV1 bolo beznádejne stratové na veľmi rizikové.
Asi 40 exemplárov General Motors daroval vzdelávacím inštitúciám a múzeám, aj keď s deaktivovanými elektromotormi, aby už nikdy nemohli vyjsť na cestu, a zvyšné vozidlá z 1 177-kusovej série nemilosrdne zošrotoval. Nebolo to lacné, ale lacnejšie, ako tieto autá držať pri živote. Aj preto je dnes zopár preživších kusov veľkou raritou. Navyše raritou, ktorá dodnes vyvoláva množstvo konšpiračných teórií. Napríklad o tom, že toto auto „zabila“ ropná loby, ktorá sa bála, že nová elektrická technológia ju oberie o zisky. Minimum existujúcich exemplárov a silný príbeh nakoniec ženie ceny tohto auta do výšin. Neveríte?
Nedávno sa jeden kus s výrobným číslom V212 z roku 1997, teda z prvej série, objavil na základe súdneho príkazu v nútenej dražbe. Pôvodne bolo toto zelené EV1 majetkom univerzity v Atlante. Hoci bolo nepojazdné a v zúboženom stave, čo vidieť na rozbitom čelnom skle a silne znečistenom interiéri, nakoniec sa ho podarilo vydražiť za 104 000 dolárov. Je to ohromná suma, ak uvážite, že dnes by ste si za ňu mohli dopriať luxusný elektromobil s dojazdom 600 km a s brutálnym zrýchlením. Napríklad Teslu S alebo X. Naproti tomu EV1, aj keby bolo ako nové, nezvládlo by ani 150 km a pri jeho nabíjaní by ste strávili asi osem hodín. Z nerentabilného sériového auta sa tak môže stať v budúcnosti rentabilná investícia.