Na čerpacích staniciach pohonných hmôt je okrem základnej služby doplnenia paliva k dispozícii aj mnoho ďalších služieb a aktivít. Obzvlášť do platí na diaľniciach, kde nie sú výnimkami ani reštaurácie alebo obchody. Lenže pri budovaní nabíjacích stojanov sa na doplnkové služby nemyslelo a to pritom vodiči musia rátať s násobne vyšším časom na doplnenie energie, ako keď tankujú fosílne palivá.
Nemecký autoklub ADAC ohodnotil nabíjacie stanovištia na domácich diaľniciach z hľadiska ich celkovej využiteľnosti a ústretovosti voči zákazníkom. Ide síce o lokálnu analýzu, ale rovnaké aspekty posudzujú aj motoristi u nás a aj tie zavážia, či sa oplatí presedlať na z klasického na elektrické auto.
Čítajte aj Čo sa stane, keď sa elektromobil celkom vybije? To ukázal test šiestich áut
Podľa prieskumu ADACu, takmer polovica vodičov elektromobilov nabíja na diaľničných odpočívadlách, ak cestujú na vzdialenosť viac ako 100 kilometrov a 36 % tak robí príležitostne. Experti preto zhodnotili 25 najfrekventovanejších nabíjacích stanovíšť a zistili, že len 13 z nich si zaslúži hodnotenie „dobré“. Ostatné dostali známky „zlé“ alebo „veľmi zlé“.
Čo sú najväčšie nedostatky?
Na nedostatočnom hodnotení sa podpísalo niekoľko faktorov. Tým základným je výkon nabíjania, od ktorého sa odvíja rýchlosť doplnenia energie. Tu sa prejavuje fenomén rýchleho vývoja elektrických áut, ktorého sa infraštruktúra nestíha držať. Kým ešte pred niekoľkými rokmi bol výkon stojanu 50 kW pokladaný za štandard rýchleho nabíjania, dnes už autá bežne umožňujú dobíjanie výkonom 100 až 150 kW. Patrí sa dodať, že výkon platí pre stojan, nie pre jednotlivý nabíjací bod, takže ani pri stojane s výkonom 150 kW sa nebudú dve autá súčasne nabíjať maximálnym možným výkonom, ale si ho, takpovediac rozdelia.
Foto: ADAC, Mady Christ
Ďalšou oblasťou je pohodlie. Kým pri klasických ČSPH je zastrešenie samozrejmosťou, pri nabíjačkách to neplatí. Keď je príjemné počasie, ešte sa to dá akceptovať, ale keď prší, sneží alebo v lete páli slnko, je to nepríjemné pre vodiča aj posádku. Zároveň platí, že bez zastrešenia často chýba aj dostatočné osvetlenie. A v neposlednom rade výnimkou nie je ani pomerne vzdialený presun do interiéru prevádzok diaľničného odpočívadla alebo absencia vonkajšieho sedenia, ktoré by bolo možné využiť aspoň v priaznivom počasí.
Kým pri tankovaní máme často po ruke vedro so stierkou na umytie okien alebo kompresor na kontrolu tlaku v pneumatikách, prípadne je dispozícii vysávač, na nemeckých diaľničných nabíjacích staniciach bolo toto vybavenie súčasťou len ôsmich zo všetkých skúmaných.
Čítajte aj ADAC: Vyberáte rodinný elektromobil do 55 000 eur? Tu je 78 adeptov
Za hlavnú nevýhodu nabíjania oproti tankovaniu odborníci ADACu považujú netransparentnosť cien. Niektoré nezobrazovali cenu vôbec a väčšina len základnú tarifu za kilowatthodinu. To je ako keby ste tankovali benzín alebo naftu a stojan by vám zobrazoval len litre a vy by ste si museli sami vypočítať konečnú cenu. Zároveň stále platí, že nie všetky nabíjačky umožňujú zaplatiť priamo platobnou kartou.
Aby sa elektromobilita stala atraktívnejšou z hľadiska vybavenia infraštruktúry, ADAC odporúča zlepšiť transparentnosť cien, zvyšovať výkon nabíjacích bodov, zlepšiť ochranu pred poveternostnými vplyvmi a zvýšiť bezpečnosť dostatočným osvetlením. Ak sa k tomu pridajú aj služby stravovacích zariadení a obchodov, bude nabíjanie porovnateľnou skúsenosťou s tankovaním.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru