Prevádzkovatelia nabíjacej infraštruktúry a výrobcovia elektromobilov či batérií sa predháňajú v disciplíne rýchleho nabíjania. V hre sú megawattové nabíjačky a elektromobily, ktoré tento šialený nabíjací výkon podporujú. Nabíjanie elektromobilov by sa tak mohlo v budúcnosti skrátiť na desať či dokonca päť minút. Lenže megawattová nabíjačka nemôže byť na každom rohu, takže štandardom zostane nabíjanie nabíjačkami s výkonom maximálne 350 kW a ani tých nie je veľa. Tvoria len pár promile v celej nabíjacej infraštruktúre. Ak teda nabíjate na najrozšírenejších stojanoch s výkonom od 50 do 150 kW, a často sa o tento výkon musíte podeliť s druhým pripojeným elektromobilom, čas nabíjania bude stále trvať minimálne 20 až 30 minút. Aj to hovoríme o nabití z 10 % na 80 %.
Vyzerá to teda tak, že čas tankovania, ktoré trvá pár minút, a nabíjania sa tak skoro nestretnú. Čo s tým? Dokedy budú majitelia elektromobilov ťahať v tejto disciplíne za kratší koniec? Prispievateľ webu Electrek Jo Borrás má riešenie. Tvrdí, že tieto časy je možné priblížiť bez toho, aby sa investovali miliardy do supervýkonnej nabíjacej infraštruktúry elektromobilov. Mohli by sme totiž legislatívne spomaliť rýchlosť tankovania. Šialenstvo? Možno na prvé počutie. Nestalo by sa to totiž prvýkrát. Už v roku 1993 zaviedla americká agentúra pre životné prostredie normu 61 FR 33033, ktorá obmedzila rýchlosť tankovania na 10 galónov za minútu (10 gpm). Dôvodom bolo vtedy zníženie emisií z odparovania a zvýšenie bezpečnosti tankovania.
No aj v súčasnosti by sa našli celkom logické dôvody na takýto krok, hoci by zasiahli komfort stámiliónov majiteľov áut so spaľovacími motormi. Borrás tvrdí, že po tridsiatich rokoch je najvyšší čas túto normu prehodnotiť. Základná myšlienka je takáto – namiesto toho, aby sme neustále žiadali platcov energií a štátne alebo miestne samosprávy o pomoc pri pokrytí nákladov na zavádzanie čoraz rozsiahlejšej infraštruktúry nabíjania elektromobilov, zamerajme naše lobistické úsilie na pomalšie čerpacie stanice,“ píše. Znížením maximálnej rýchlosti čerpania z 10 gpm na 3 gpm by sa predĺžil minimálny čas na naplnenie 36‑galónovej palivovej nádrže pikapu Ford F‑150 z menej ako štyroch minút na takmer dvanásť.
Ak by sa zohľadnili aj dlhšie čakacie lehoty, napríklad čakaním v rade na natankovanie či zaplatenie, strávil by majiteľ „spaľováku“ na pumpe 20 či 30 minút. To sa už podobá času strávenému na nabíjačke. Dlhšie tankovanie by znížilo komfort používania spaľovacieho auta, čím by možno priviedlo viacerých motoristov prejsť od fosílnych palív k elektrine. Bola by to tiež pripomienka toho, že benzínom a naftou sme doslova rozmaznaní, pričom vôbec netušíme, že za takouto dopravou sú miliardy skrytých nákladov za sanovanie rôznych chorôb, od respiračných až po onkologické, výdavkov na životné prostredie, či dokonca vojenských výdavkov, keďže ropa bola dôvodom množstva krvavých a drahých konfliktov, napríklad na Blízkom východe.
Profit by z pomalého tankovania mohli mať nakoniec aj prevádzkovatelia čerpacích staníc. Viac ako 60 % ich príjmov pochádza totiž z predaja iného tovaru a služieb než je tankovanie. A čím viac času strávi zákazník na čerpacej stanici, tým viac peňazí minie, napríklad na kávu, občerstvenie alebo nákup potravín. Iste nie náhodou investuje v súčasnosti napríklad sieť čerpacích staníc BP miliardy do rozšírenia nabíjacej infraštruktúry na svojich prevádzkach. A iste to nerobí to iste ako dobročinnosť. Pre Reuters nedávno Emma Delaneyová, šéfka oddelenia zákazníkov a produktov v BP, priznala, že elektromobilisti sú pre podnik o niečo zaujímavejší. „Ak porovnám tankovanie s rýchlym nabíjaním, blížime sa k bodu, kde je rentabilita rýchleho nabíjania lepšia ako pri fosílnych palivách“. Tak ako, boli by ste za?